Brno - Česko

Brno, inak nazvané aj "hlavné mesto Moravy", ktoré mu udelila Mária Terézia a zároveň aj druhé najväčšie mesto Českej republiky. Pre mňa osobne inak prvé mesto, ktoré som navštívila v Čechách. A ktoré ma hneď zaujalo, ale to bude možno tým, že je k nám Slovákom blízko čo sa týka vzdialenosti. :)
Názov podľa historky vraj dostalo od staroslovanského slova "brn", čo znamená blato a to vďaka tomu, že rieka sa na tomto území veľmi  rozvodňovala.
Privilégia mesta mu udelil český kráľ Václav I. v 1243. Tým pádom, už môžeme vidieť, že toto juhomoravské mesto má už niekoľkostoročnú tradíciu.
Zároveň, toto mesto zasiahla aj Tridsať ročná vojna (1618- 1648), ktorá ho zanechala v nie veľmi priaznivom stave, ale všetko sa dalo postupne  do poriadku. Potom bolo ešte raz poškodené hlavne počas 2. svetovej vojny, ale dnes sú tu našťastie po tejto udalosti len pamätné tabule.
 A teraz sa môžem presunúť konečne k tomu, čo som ja osobne navštívila v Brne, čo ma tam naozaj oslovilo a čo by som  tam ešte chcela vidieť. Škoda bola len to, že sme tam boli len na 1 deň, tým pádom sme nestihli navštíviť všetko, čo som chcela. Navyše bola ešte sobota, čiže nie všetko bolo otvorené. Ale namiesto toho sme tam zažili Brnenský beh, ktorý bolo veľmi zaujímavé sledovať a to aj vďaka tomu, že ho sprevádzali rôzne sprievodné akcie a atrakcie. 


Čo by som vám odporúčala vidieť v Brne ?

Zelený trh
Priamo v centre mesta. Malé námestie, kde sa nachádza (teda aspoň v sobotu, keď som tam bola ja ) strašne veľa stánkov a predávajú tam zeleninu, ovocie a kvety. Uprostred tohto sa ešte nachádzala krásna asi kedysi fontána, ktorú zdobili alegorické postavy, ktoré znázorňujú 3 dávne ríše - Babylon, Perziu a Grécko. "Pikoškou" bolo, že v 1767 tu na tomto námestí, koncertoval iba 11 ročný W. A. Mozart.

 
Kostol sv. Petra a Pavla
Krásna gotická katedrála, ktorej dominantou sú dve vysoké veže, ktoré vidieť z skoro každej časti Brna. Pôvodne to bol románsky kostolík. Ale v 1777, vďaka pápežovi Piusovi bol tento kostol povýšený na katedrálu.
Určite sa oplatí isť pozrieť na výhľadovú vežu, z ktorej je krásny výhľad na Brno, síce iba z dvoch strán ale aj tak to stojí zato. A navyše pre mňa ako študentku, bol tento vstup za skvelú cenu iba za 30 CZK a zároveň mi stála zato aj tá hrôza, ktorú som musela zažiť, keď som musela výjsť po strmých schodoch, kde sme sa dostali až ku zvonom. Zrazu som si pripadala ako v Parížskej Notre Dame. A už mi tu chýbal len Quasimodo z románu Chrám Matky Božej od Viktora Huga.

Stará radnica
Najstaršia svetská stavba v Brne. Nachádza sa medzi Zeleným trhom a Námestím slobody. Táto budova vás osloví hneď pri vchode, kde sa nachádzala vstupná brána s krásnymi gotickými detailami. Pri vstupe bude na vás číhať zavesený krokodíl. Dalo sa tu isť aj na výhliadkovú vežu, ale keďže nám nezvýšil čas, tak sme to vynechali. Zároveň sa tu nachádza aj informačná kancelária, kde majú plno suvenírov. Ja som si tam kúpila super magnetku, keďže ich rada zbieram a mám na chladničke ( ešte stále je tam napriek ich množstvu dostatok   miesta).

Námestie Slobody
Centrálne námestie v Brne, dominantná stavba námestia je Barokový morový stĺp so sochami svätcov. Taktiež hodinový stroj (od roku 2010), Kleinov palác a Dom panov z Lipe.

Kostol sv. Jakuba
Kostol sv. Jakuba sa nachádza na Jakubskom námestí, neďaleko námestia Slobody. Že vraj je  jeden z najkrajších kostolov v Brne a podľa mňa  určite má toto označenie zaslúžene. Je to prekrásna gotická stavba, ktorá hneď  púta pohľady ľudí zvonka. Mňa osobne zaujala vďaka povesti : Kde išlo o súťaž medzi stavbou Sv. Petra a Pavla a týmto kostolom o to, že ktorá stavba bude dokončená skôr. Tento kostol stavali brnenskí nemeckí majstri, na čele s viedenským H. Ferstelom. Tí, vraj sľúbili, že odídu, keď dokončí ešte jedno okno. Toto okno sa nachádza smerom ku Námestiu slobody a mieri na kostol sv. Petra a Pavla.
V tomto okne pod vežou je postava s obnaženým zadkom, ktorá je nezvyčajná pre gotickú stavbu a tiež pútavá svojím symbolickým významom. Je to v podstate výsmech tým, čo prehrali stávku.
Táto troj loďová stavba má zároveň prekrásny interiér,  v ktorom sa je krásny orgán a krypta. V tej je umiestnená hrobka Radita de Souche - veliteľa z tridsaťročnej vojny. Vedľa kostola sa nachádza aj kostnica, ktorá bola vytvorená len nedávno ( v roku 2001- kedy nastala rekonštrukcia námestia a podľa vykopávok objavili aj toto ) po vykopávkach, pri ktorých zistili, že okolo kostola bol cintorín a dneska sa v tejto kostnici nachádza také menšie bludisko.

Kapucínsky kostol s kryptou
Na kapucínskom námestí sa nachádza jedna z pre mňa osobne veľmi zastrašujúcich atrakcií a stavieb. Je tu kostol a kláštor. Vpredu budovy stojí 6 svätcov kapucínskeho rádu. Táto stavba by mala byť z gotického obdobia, a nachádzajú sa tu aj umelecké pamiatky. Súčasťou tohoto komplexu je aj krypta, kde sú mumifikované tela mníchov ( ale aj potkanov :)  ). Pred vchodom do kaplnky mate napísané : "Čo ste vy boli, sme my, čo sme my, budete aj vy." Všade sa v tejto krypte píše, že by sme sa mali zamyslieť nad ľudskou pominuteľnosťou. Ale ja osobne som sa v tej chvíli, keď som bola dnu, nemohla sa zamyslieť, lebo pre mňa to bol tak trochu strašidelný zážitok. Pri návšteve týchto krypt sme tam ostali len my dve samé (ja a moja sestra ) a medzi tými mumifikovanými telami stačilo nech len niečo šuchlo a okamžite mi z toho celého behal mráz po chrbte.Tento zážitok doporučujem všetkým, netreba ani horor pozerať.

Ostatné, ktoré som ešte nestihla navštíviť ale určite sa oplatia vidieť : 

Červený kostol - Chrám J. A. Komenského
Novogotický evanielický chrám. Postavený podla projektu Heinricha Ferstela.

Manhenovo divadlo
Novorenesančná budova, ktorú zrekonštruovali viedenskí architekti, a ako prvá divadelná budova na európskom kontinente s elektronickým osvetleným s "edisonkami". 

Dietrichsteinský palác

Hrad Špilberk
Múzeum mesta Brna - stála expozícia výtvarného umenia.

Moravská galéria

Moravské zemské múzeum

Tak toľko teda o Brne z môjho pohľadu, budem rada, keď sa so mnou podelíte o zážitky aj tí, čo tam študujete alebo sa Vám Brno stalo druhým domovom, či aj na vás tak dobre toto mesto vplýva.

Zajačiky a prasiatka

Od malička som milovala zvieratá, ale keďže som "činžákové" dieťa, tak všetky zvieratá, či to už boli prasiatka, zajace, kravy, či dokonca sliepky, neustále to bolo pre mňa niečo nové a zaujímavé. Stále, keď som prišla na návštevu ku niekomu, kto choval nejaké domáce zviera, tak som sa s nimi chcela hrať, ale nie vždy mi to dovolili. Dokonca si pamätám, že keď som mala tak okolo 8 rokov, tak sme boli na návšteve pri jednej známej a tá chovala rôzne zvery, ale hlavne kozy. Mala veľký pozemok, na ktorom mala vinice. Mňa chvíľku nechala medzi tými vinicami, že nech si dám hrozno, lebo také som určite ešte nejedla. K tomu ešte dodala, že môžem jesť koľko chcem,  aby som kus pribrala ( keďže v tej dobe som bola ako trieska). Ale mňa hrozno vôbec nezaujímalo, mňa zaujímali len tie kozliatka. A všimla som si, že tie kozliatka zase zaujíma hrozno. Takže z tohoto je už asi zjavne istý koniec príbehu, ale nebuďte si takí istí.
Teda tak ako ste si určite už všetci domysleli, tak namiesto toho, aby som to hrozno jedla ja, som prišla k tým kozliatkam a začala som ich kŕmiť. A keďže mne ako malej sa zdalo, že im poriadne chutí, tak som im takto dala zjesť po dva strapce. Do toho prišla teta s mojou starkou a keď videli tie obhryzené strapce, tak ma pochválili, a že mi asi chutilo. Lenže stalo sa to, čo nikto nečakal, tie kozliatka začalo zdúvať a začalo im byť zle. Najprv teta nechápala, že čo sa deje, lenže na otázku, či som kŕmila kozliatka, som ostala zaskočená, nemohla som odpovedať inak ako : "Áno, veď vyzerali  hladne". Starká nevedela, či sa ma smiať alebo ratovať kozliatka. Na viac si z toho nepamätám, ale keď sme boli na návšteve teraz naposledy, tak mi to starká pripomenula. Preto som radšej tento krát ku kozliatkam ani nešla. Teraz by mi možno zas za obeť padli malé mesačné prasiatka a niekoľko týždňové zajačiky,ktoré začali chovať. Boli veľmi zlaté, že by som si ich kľudne aj domov zobrala. Nato mi ale mamina povedala, že prasiatka si vziať nemôžem, lebo už jedno doma máme. (Chúďa Fergie, teda dúfam, že tým nemyslela mňa ) :)  No a našťastie pre prasiatka a zajačiky, tento krát som nikoho ničím nekŕmila a  nikomu nič nespôsobila.

Ak máte aj vy nejaké zábavné story zo zvieratkami tak mi ich určite napíšte. Budem rada, keď zistím, že nie som sama, ktorej sa niečo takéto podarilo:-)

Čo so zbytočnými korkami ?

Aj vám sa občas stáva, že máte plno zbytočných veci ?
Mne sa to takto stáva často. Včera som takto našla plný sáčok korkov ( drevené zátky od vína) a chcela som ich vyhodiť ale potom ma napadlo, že by som ich mohla zrecyklovať a ešte na niečo použiť. A keďže ja sama sa veľmi teším z darčekov ( ako asi každý z nás :) ) tak som sa rozhodla niekoho potešiť. Voľba padla na moju maminu.
Takže tu máte jednoduchý iba 4 bodový  postup, čo by ste mohli s nepotrebnými korkami urobiť a zároveň niekoho potešiť. Prajem vám príjemné tvorenie. :)

Potrebujete : 
korky ( aspoň 20)
lepidlo ( ja používam DUVILAX - lepidlo, ktoré keď zaschne, tak je priesvitné)
temperové farby
Aquarelové farby
Kartón alebo hocijaký iný podklad

Postup :

1. Začneme s farbeným korkov. Zafarbite jednu stranu každého korka, červeným odtieňom. Tieto červené odtiene sa vám môžu striedať aby to vyzeralo prirodzene ako od červeného vína.

2. Natriete kartón (môj podklad) , každý akou farbou chce. Ja som si dala ako podkladovú farbu čiernu, potom som tam dala farbu zlatú a medenú. Zakončila som to tak, že tam, kde by sa malo nachádzať srdce som nechala farbu tmavšiu a dookola som to zafarbila ešte svetlou farbou aby mi celý obrys vynikol.

3. Po vyschnutí som začala lepiť korky na kartón. Každý si z nich môže vytvoriť čo chce, ja som si z nich vytvorila srdce. To bude závisieť na každom samotnom z vás a navyše komu to budete chcieť dať.

4. Nakoniec som ešte do rohu dopísala nejaké pekné venovanie.

A darček pre maminu je na svete ! Určite sa tomu poteší každá mamina, ocino alebo dokonca nejaký kamarát. Už len z toho dôvodu, že ste do toho každý vložili kúsok seba. Aj ja osobne milujem ručne robené darčeky. Takže ak sa vám môj nápad páčil a vyskúšali ste ho, tak sa mi určite ozvite.

ஐ Fergie ஐ

Tak sa volá moja mála fenka jazvečíka. Dnes som sa rozhodla napísať článok o mojej zlatej psici, ktorá jednoznačne patrí do môjho života. Veľa ľudí sa mi smeje za to, že je tučná... je síce pravda, že je trošku tučnejšia a že občas nevládze, ale ja si ju ani neviem predstaviť chudú. Jednoducho niektoré veci nezmeníš, a najlepšie je keď ich príjmeš také aké sú... Veď predsa nikto nemôže za to ako vyzerá ... No dobre ... Ale pripúšťam, že je to možno aj moja vina, že je taka tučná, lebo keď niečo jem a ona sa na mňa pozrie tými jej zlatými očami a prosí aby som jej niečo hodila, tak to nemám šancu odolať... musím jej kus hodiť...A potom to vyzerá tak ako to je ... Ale podľa mňa je to aj tak najkrajší najtučnejší pes a stačí, že ja ju mám veľmi rada ... a plus keď si predstavím, čo všetko som s ňou pozažívala, tak ju nevymením za nič na svete.

Rainbow changed my day

A takto sa začína moja blogerská cesta. Stačila len farebná dúha na oblohe, aby sa mi zmenil pohľad na svet. A z jedného nepekného upršaného dňa sa nakoniec stal jeden krásny dník. Už len tým, že sa mi vďaka nej vytvoril úsmev na tvary, aký majú malé deti, keď niečo vidia po prvý krát. Hneď bolo všetko krajšie a moja myseľ plná fantázie.