Zadar, Petrčane - Chorvátsko part 2

Pokračovanie
Part 1 - TU 

V piatok 31.7 ako som už pred tým písala sme boli na ostrove Pag a zároveň vtedy bol Modrý spln, ktorý ako sa písalo na nete, mal priniesť nové začiatky a splniť naše tajné želania. Takže dúfam, že ste si niečo zaželali. :D Ja som bola zvedavá ako ten modrý spln bude vyzerať a tak ten večer som celý čas pri pláži kukala na mesiac a pozorovala ho. Mne osobne sa ten spln nezdal byť vôbec modrý. Špeciálne na tom bolo to, že v ten večer bol mesiac naozaj veľký. Krásne sa odrážal na hladine mora a zrazu bolo všetko osvetlené. Počas takého splnu sa vraj majú tajné želania napísať na papier a buď  spáliť alebo hodiť do mora. Moja mamina sa rozhodla, že si ich napíše na papier. Večer sme sa teda išli prejsť popri mori na pláž. Keď sme sa vracali z prechádzky naspäť rozhodla sa, že konečne ide svoje želania hodiť do mora. Najväčšia sranda na tom bola to, že jej to vôbec nešlo, lebo tie papiere odvievalo. Ako to nešlo a ako sme sa na tom riadne smiali, tak sme si všimli, že v mori sa niečo podobá na moju obľúbenú mušľu „Petrovo Ucho“. Tento rok som si túto mušľu ešte nenašla v mori a preto ma to veľmi zaujalo. Mala som na sebe svoje pekné šaty, no hneď ako som zbadala tú mušľu chcela som ju mať. Preto som viac nerozmýšľala a hneď som vošla do mora aj v tých krásnych šatách a ponorila sa, aby som si túto mušľu vylovila :D A o chvíľu nato som našla ešte jedno – čiže dve moje obľúbené mušle počas modrého splnu. Skvelý úlovok. Okoloidúci turisti sa tvárili riadne nechápavo, keď ma videli v šatách vyliezať z mora.Tento úlovok by som mala podarovať niekomu špeciálnemu, keďže som kvôli tomu bola ochotná vliezť okolo polnoci do mora a ešte aj šatách. :P

Želania pri Modrom splne

V šatách loviť mušle - to je také moje.

Hneď ráno sme sa išli prejsť na opačnú stranu ako zvyčajne chodievame a to tentoraz smerom na pláž blízko hotela Pinija. Ďaleko sme však nedošli, lebo hneď pri prvom prístave, kde bývalo stále veľmi veľa lodiek, sme našli najrpv jedno "ucho", po ktoré sa išla ponoriť moja mamina. Ako som tak nad ňou stala ( ja na móle a ona ponárajúca sa vo vode), všimla som si, že týchto mušlí je tam viac. Boli hlbšie a bolo ťažšie sa po ne ponoriť, preto som prišla na rad ja. A zrazu sme nachádzali riadne veľa mušlí - uší a začali sme sa tam ponárať. Nakoniec sme na tu pláž, na ktorú sme pôvodne chceli isť, ani len nedošli. Zato sme našli takú kopu mušlí ako som ešte nikdy doteraz naraz nenašla. V tom momente ešte ako sme sa ponárali, tak do mora vošiel ešte jeden starší chlap. Pomyslela som si že sme ho inšpirovali a ide sa ponárať tiež. Ale on vzal zrazu veľký balvan a pomyslela som si, že či sa chce rýchlejšie dostať ku dnu. On však začal  skladať jednotlivé kamene na seba a postupne vznikli z  toho také zaujímavé prírodné sochy. Toho pána by som  naozaj nazvala umelcom, lebo len málo umelcov vie vytvoriť umenie z toho, čo má po ruke niečo také ako vytvoril on. A je umenie vytvoriť "z mála tak veľa".  

Náš úlovok

Pár mušlí sme podarovali.

V pondelok sa k nám na dovolenkovanie pridali ešte jedni známi z nášho mesta a to Gabika, Vlado a Milan. Do toho všetkého ma prišiel ešte raz znova pozrieť kamarát Mitja. Lebo ešte nebol v Petrčane a jeho otec musel ísť do Zadaru, tak sa rozhodol, že sem príde a zároveň sa môžeme opäť stretnúť. Na začiatok som mu poukazovala Petrčane. Boli sme sa okúpať, bolo to fajn lebo v mori boli riadne veľké vlny. Po kúpaní sme sa rozhodli, že sa pôjdeme najesť. V reštike som si objednala kalamáre z hranolkami ( po chorvátsky Lignje s pomefrites). Mám veľmi rada všetky možné špecialitky a hlavne rada ochutnávam morské plody. Niekomu by sa z toho mohol obracať žalúdok, lebo to vyzerá tak kadejako.  Mne to však chutí a super vec na tom je, že nemám na to alergiu, a to je dosť čo povedať, lebo ja mám alergiu na veľmi veľa potravín. Až je niekedy problém, čo budem jesť :D
Zážitkom tiež  bolo, že keď sme jedli, tak na nás začali útočiť osy. Inak ten hmyz neznášam. Jedna osa, ktorá neustále napádala našu známu Gabiku, ktorá si objednala chutne vyzerajúceho tuniaka, bola taká drzá, že jej pristala v tanieri a z toho taniera si vybrala riadny kusisko mäsa, teda väčší kus ako bola ona sama a normálne s tým odletela. To by človek neuveril, som ešte nevidela aby si osa zobrala kus jedla (mäsa) a normálne s tým odletela.

Ja som ešte rýchlo dojedla svoje kalamáre s hranolkami, ktoré som si vychutnala. Potom už prišiel po Mitju otec a tak som sa s nim rozlúčila a išla som sa ešte kúpať na pláž a vytešiť sa z tých veľkých vĺn a mojej super novej nafukovačky.

Zabudla som napísať, že ešte predtým ako prišiel Mitja som si bola kúpiť nafukovačku, ktorú som si pôvodne chcela kúpiť už asi pred troma rokmi na dovolenke ale stále ma presvedčili, že by som ju nevyužila. Tentokrát som si povedala, že ju musím mať. Kúpila som si nafukovačku s operadlom, čiže môžem na nej nielen ležať,  kľudne si môžem do nej aj sadnúť a oprieť sa. Plus kebyže som bola na mori, kde nie sú také veľké vlny ako boli tu, tak tam je aj stojan na fľašu alebo pohár. Myslím, že kúpa nafukovačky bol jeden z mojich najlepších nápadov na dovolenke.

S Mitjom vo vode

Ja a Gabika

Radosť z nafukovačky :D

Po večeri sme sa rozhodli, že naším známym, ktorí boli v Petrčane po prvýkrát, ukážeme aj okolité mestá a preto sme sa rozhodli, že by sme mohli ísť do jedného krásneho mesta, ktoré je len 8 km od Petrčane, a to malé mestečko Nin. Je to pôvodne jedno z najstarších miest v Chorvátsku s najmenším kostolíkom teda katedrálou. Bola taká maličká, že by sa do nej nezmestilo viac ako 20 ľudí. Tiež zaujímavosťou Ninu je aj to, že kto by sa chcel okúpať, tak má na výber pláž s čiernym liečivým blatom. Pred tým, keď sme sem chodili na dovolenku, sme sa tam vždy kúpali a mazali sme týmto liečivým blatom. A je hlavne proti vráskam, aby ženy vyzerali dlho mladé. :D Vyzerali sme po natretí ako takí zombíci ale bola ta riadna sranda.

Po príchode do Ninu si hneď každý obľúbi jeho staré mesto, ktoré je oddelené mostom a pri západe slnka vyzerá naozaj krásne. Mňa tento rok zaujalo hlavne to, že v meste bolo veľmi veľa nových barov a obchodov. Úplne najviac ma zaujal obchod, ktorý bol zameraný čisto na gumené cukríky všetkých možných tvarov, farieb a veľkostí. Boli všade po celom obchode - v sudoch, v škatuliach,  na policiach a vyzeralo a voňalo to super. Tiež sme našli aj malú vinotéku, kde nám v rámci ochutnávky nalievali všetky možné druhy vína, teda Chorvátskeho. Mne sa najviac páčilo a aj mi chutilo ružové víno - Punta skala. To je časť pri Petrčane. Na Nine je ešte zaujímave to, že všade tam cítite levanduľu. Keďže mám starú mamu bylinkárku, tak som si vždy  levanduľu našla a kus si natrhala domov. Lebo ja mám veľmi rada vôňu levandule, ktorá upokojuje a mala by priaznivo pôsobiť na nespavosť.

Obchod s gumenými cukríkami

Gumená žaba väčšia ako moja dlaň

Nasledujúci deň sme boli opäť na pláži, kde sme si vychutnávali slnko. V tento deň sme sa ale rozhodli, že by sme si spravili poznávaciu jazdu po Zadare a zároveň by s nami šli aj ostatní z cestovky, ktorý by išli do toho baru, kde sme boli minule a kde by neskôr ostali aj na párty.

Pre našich známych sme ešte spravili malú exkurziu po starom meste Zadaru, kde som už bola niekoľko krát a naposledy minulý týždeň s Mitjom. Videli sme všetky dôležité a známe historické veci ako napr. vežu so starým námestím, kde práve hral symfonický orchester a všade sa rozoznieval hlas nejakého ich známeho patra s nádhernými áriami. Chvíľu sme aj my zastali a započúvali sa do jeho spevu.  Uveličení sme sa presunuli ku Pozdravu Slnku. Tu sa nachádzali v kruhoch rôzne svetelné efekty, ktoré mali pôvodne znázorňovať planetárnu sústavu a podľa niektorých informácií vraj by to malo svietiť až do vesmíru. Tam sme sa riadne vybláznili pri fotení jednotlivých kreácií.V tejto časti starého mesta nachádza aj morský orgán, čo je vlastne orgán, ktorý hrá podľa toho ako vlny udierajú do mola. Znie to naozaj krásne a čím viac a väčšie vlny sú tým zaujímavejší zvuk to vydáva. Aj večer keďže boli riadne vlny sa po móle rozliehali zvuky tohto zaujímavého nástroja. Inak musím spomenúť, že cez deň na tejto strane bývajú riadne veľké lode, teda skôr trajekty Jadrolinije.

Unavení po večernej prechádzke, pri ktorej bola naozaj riadne horúčava (o polnoci 28°ak nie aj viac) sme sa zmorení rozhodli ísť do baru, kde by mali prísť aj ostatní. Nenašli sme ich a preto sme sa rozhodli, že si sadneme v menej hlučnom bare, kde sme si dali moje obľúbené pivo - Radler Karlovačko. Medzi veľmi obľúbené chorvátske pivá patrí aj Ožujsko.

Lounge bar, kde bývajú skvelé party

Náš posledný večer bol už bez našej návštevy, lebo tí odišli skôr na Slovensko kvôli práci. My sme v Petrčane ešte ostali a rozhodli sme sa, že si spravíme výlet do nákupného centra v Zadare. Ja som bola veľmi rada. Už som si konečne mohla niečo kúpiť. Kúpila som si tam náhrdelník k šatom, ktoré som mala práve na sebe (veď doplnky sú predsa podstatné :) ), jednu mikinku a ešte taký svetrík, čo mi skôr pripomína mikinu. Nato ako som sa tešila, že si nakúpim v Chorvátskych obchodoch, ktoré som pôvodne videla v celom starom meste Zadaru (a mali tam fakt skvelé kúsky, ktoré na Slovensko prídu tak za rok), som si nakoniec nakúpila všetko v chorvátskom New Yorkeri. :D

V nákupnom centre sme sa ale nezdržali dlho, lebo sme sa ponáhľali naspäť kvôli objednanej večeri :) Na večeru sme mali naozaj chutné pečené makrely so zeleninovou oblohou, pečenými zemiakmi, olivovým olejom a bylinkovým pestom, ktoré nám spravil náš skvelý kuchár - Slovák z Popradu. K tomu všetkému ešte domáce chorvátske biele vínko. Stolovali sme priamo u nás na terase a bol to naozaj gurmánsky zážitok.

Po tejto skvelej večeri sme sa rozhodli, že keďže  je to náš posledný večer na dovolenke, tak by sme sa mohli ísť prejsť. Pri prechádzke som si ale všimla, že tí moji starí známi chorvátsky kamaráti, ktorým som sa celú dovolenku vyhýbala, sú v jednom bare. Tak som im zakývala ale nešla som k ním - to by som nebola ja. :D Čo som potom ľutovala a načo mi mamina povedala, že by som ich mala ísť aspoň pozdraviť a rozlúčiť sa s nimi. Takže keď sme šli naspäť som sa rozhodla, že ak tam ešte budú, tak ich pôjdem pozrieť. A samozrejme tam boli. :D Boli tam traja kamaráti ja som poznala len dvoch Dančiho a Marka. Hneď ako som prišla sa mi ten tretí sám predstavil, že on je tiež Marko. Všetci traja študujú na výške v Záhrebe a keď som im povedala, že mám možnosť ísť študovať do Chorvátska - Splitu, tak mi hneď povedali, že si mám radšej vybrať Záhreb.Vraj je tam najlepšie. Takže môžem o tom pouvažovať. Nato ako som k ním nechcela vôbec ísť, som tam s nimi sedela až príliš dlho. Rozprávali sme sa ešte o zvyšných kamarátoch, ktorí tam momentálne neboli, pýtali sa ma na sestru, prečo som neprišla na mólo, keď som ich tam videla, prečo som neodpísala na správu, keď ma volali do mesta a na party ( musím podotknúť, že za to som naozaj nemohla, lebo internet nám šiel len prvé dni a potom vôbec).  Naozaj neviem prečo som mala celú dovolenku strach sa s nimi rozprávať veď to boli chalani, s ktorými som predtým trávila každú dovolenku v Petrčane. A to od roku 2009. Človek by mal naozaj prekonávať svoje strachy a navyše keď sú úplne zbytočné a hlúpe. A na ďalší deň sme sa dohodli, že sa ešte stretneme na mole.

Posledný deň ubehol naozaj veľmi rýchlo ako každý jeden, ktorý je posledný v danej destinácií. Na záver dňa, ešte predtým ako sme vyrazili na cestu sme sa boli najesť v reštike. Ja som si dala na odporúčanie pizzu s plodmi mora / plodovi mora, tá pizza by bola úplne skvelá až na to, že ja ako alergička na laktózu som tam mala až priveľa syra, čo som pred cestou nechcela riskovať. Mamina si dala tuniakový steak s uvarenými zemiakmi a špenátom. Bolo to naozaj vynikajúce.

Ešte sme sa pozreli na posledný západ slnka a vychutnali sme si ho a potom sme sa museli vydať na cestu domov.

A takto sa skončila moja dovolenka v Chorvátsku na rok 2015. Nato, že som tam bola sama bez sestry, a pôvodne som na ňu ani nechcela ísť, bolo super ako vždy. Dúfam, že sa vám moje zážitky páčili. A ak by ste chceli vedieť viac o ubytku, jedle, doprave alebo hocičom, čo sa týka Chorvátska, tak mi napíšte. Zároveň mi môžete na oplátku napísať, ktoré miesta v Chorvátsku sa páčili vám a čo by ste mi vy odporučili vidieť na budúci rok.

Ešte pár fotiek na záver.