nedeľa 26. novembra 2017

Thajsko

Moja prvá cesta do Ázie. 
Prvá ázijská krajina -Thajsko. 
Pôvodne som túto cestu vôbec neplánovala a bola to náhoda, že som sa rozhodla ísť práve do Thajska. Túto krajinu som si vybrala preto, že som tam mala kamaráta a aj  preto, že som mala za sebou ťažké obdobie. Chcela som uniknúť trochu pred realitou. Mala som to naplánované deň po štátniciach a dokončení môjho "magistra" a povedala som si, že to bude taký pekný darček za ukončenie celého vysokoškolského  štúdia. Lenže  veci nejdú stále tak, akoby sme si priali. Stalo sa mi to, že som sa dostala do nemocnice a môj vysnívaný výlet zrazu ostal nedohľadne ďaleko...

Našťastie mi však celá letenka neprepadla, iba mi z FlyDubai odpočítali nejakú čiastku (asi tak 150€)  ale zvyšok mi ostal a dali mi šancu to minúť do konca novembra. A keď už sa blížil november, tak som si uvedomila, že naozaj by bolo na čase, aby som túto ponuku konečne využila. Zároveň sa objavila aj skvelá správa pre mňa, že v Thajsku skončilo monzúnové obdobie a začínalo obdobie sucha.





A tak som si s priateľom bookla letenky, našli sme si super ubytko cez Airbnb ( ak by mal niekto záujem o zľavu 25 eur tak klikni TU ) a cesta bola na svete. 

Rozhodli sme sa, že strávime 3 dni v Bangkoku a 5 dní na Phukete, teda juhozápadnej časti Thajska. Táto časť je veľmi obľúbená pre turistov. Budem sa snažiť popísať po častiach najprv Bangkok a potom juhozápadné pobrežie s plážami a džungľou. 

Najprv by som  ale napísala nejaké základné fakty o Thajsku, lebo ja osobne, predtým ako som tam šla, som sa strašne tešila na tento výlet, ale vôbec som nevedela do čoho idem a čo mám od Thajska  čakať, až pokým som neprišla priamo tam. A stalo sa mi, že aj to načo som sa fakt tešila, ma sklamalo alebo naopak to, od čoho som fakt nič nečakala,  ma veľmi prekvapilo. 

Výhľad z nášho okna z Bangkoku 
Chcela by som sem dať zopár  takých pár faktov o Thajsku, ktoré si my doma na Slovensku neuvedomíme, až pokým neprídeme do Ázie. 

 1.V thajskom jazyku sa Thajsko povie "Prathet Thai" čo znamená krajina slobodných. Veľa ľudí si tento názov v modernom svete spája so sex bussinesom, ktorým sa v poslednej dobe Thajsko preslávilo a aj s tým, že majú v krajine plno známych "ladyboyov" - to sú vlastne chlapi preoperovaní na ženy. Často sa stáva, hlavne v amerických filmoch, že americki turisti si užijú práve s týmito "ladyboymi". 
Ale späť k pôvodnému významu krajiny slobodných, ktorý je taký  aj  preto, že Thajsko ako jedinú z krajín Ázie nekolonizovali Európania. Plus v Thajsku je veľmi významná monarchia, ktorú naozaj všetci uctievajú a vidno to na každom kroku. Preto by ste nemali nikdy povedať nič zlé na ich kráľovskú rodinu, lebo thajčania by sa mohli nato uraziť.



2. Dôležitým faktom je, že Thajčania sa pred vstupom do domu/bytu vyzúvajú a tak isto aj v chrámoch. Nohy sú pre nich špinavá časť tela a na druhej strane hlava je ten najvýznamnejší orgán. Preto by ste sa žiadnemu domácemu nikdy nemali dotknúť hlavy a tobôž nie deťom.



3. Je dôležité vedieť, že táto krajina je  síce veľmi slobodná, ale na druhej strane veľmi konzervatívna a to hlavne, čo sa týka odhaľovania sa na verejnosti. Nemali by ste sa opaľovať nahý a zároveň do chrámov musíte chodiť zahalený tak, aby vám nebolo vidno časti tela - ako sú ramena a nad kolenami.


4. Nie je to až taká bezpečná krajina, čo sa týka prírodných vecí a to hlavne z toho hľadiska, že tam môžu hroziť tsunami. Ja som sa to dozvedala až tam, keď sme našli tabuľu, na ktorej bolo napísané kam máme utekať, ak by niečo také hrozilo. V 2004 Phuket zasiahla jedna z najväčších tsunami.
Čo sa týka prírodných vecí, treba si tiež  dávať pozor na živočíchy. Sú tam jedovaté hady, pavúky a občas agresívne opice na súši a vo vode tak isto malé medúzy či dokonca aj žraloky, s ktorými sa aj mne osobne podarilo stretnúť pri hľadaní malého Nema z rozprávky. 
Alebo ešte jedna vec. Pozor treba dávať, ak budete odpočívať v parku na zemi a zrazu príde k vám veľké monštrum, podobné krokodílovi. Síce  je to len malý Varan ale aj ten dokáže poriadne vystrašiť a vystresovať.  Fakt s tým máme osobnú skúsenosť. 
Ešte takou zaujímavosťou je, že by ste si mali dávať pozor na padajúce kokosy zo stromu. Môžu  vraj aj zabíjať. :D Všade boli o tom nápisy na tabuliach popri ceste na pláž. Hlavne ale  to bolo cestou do džungli a ešte ma zaujali nápisy , že pozor na voľne sa pohybujúce sa slony.

VARAN v parku v Bangkoku




5. Treba si dávať pozor na dopravu a na samotných vodičov. V Thajsku sa jazdí veľmi divoko a navyše, čo bol šok pre mňa-  jazdí sa na OPAČNEJ STRANE ! Čo sme vôbec netušili a pritom sme si objednali auto v domnienke, že bude všetko v pohode. Bude úplne bežné, že ľudia pôjdu na skútroch alebo motorkách bez prilieb a dokonca ani len nebudú sedieť rovno, ale bokom a ťukať pri tom ešte aj do mobilu. Alebo a jednom skútri uvidíte kludne  dvoch dospelých a medzi nimi zakliesnené malé deti.
Ale určite by ste mali vyskúšať TUK TUK a plavbu po rieke v Bangkoku alebo po mori. To je fakt zážitok.





6. Hádzanie smetí na zem sa neopláca v Thajsku ,lebo môžu vám vypočítať fakt riadne veľkú pokutu a tak tiež aj fajčenie nie je povolené na všetkých miestach a  je to pokutované. A ešte čo by ste nemali skúšať,  sú drogy, lebo za tie sa v Thajsku dostáva trest smrti alebo doživotie v base. Pritom na známych plážach sa určite dostanete do kontaktu s niekým, kto by vám to chcel predať tak  ako sme sa dostali aj my. Keď sme šli celí vytešení po pláži v Patong Beach,  zrazu nám len niekto  zozadu šepol  do ucha " marihuana, marihuana". Takže bacha na to. A to sa týka aj samotných  drinkov, na ktoré by ste si mali dávať pozor, aby vám tam nič neprimiešali. 

7. Pozor na niektorých domácich "biznismanov", ktorí sa  budú  vás naozaj snažiť okašlať, že vám budú niečo ponúkať akože za free a potom si za to vypýtajú riadny poplatok. Radšej dopredu sa spýtajte, či je to naozaj free. Mnohí  domáci prišli nato, že my cudzinci nevieme, čo si môžeme dovoliť a preto to aj náležito využívajú. 
Ale nevravím,že všetci sú takí! Inak sú to veľmi milí a stále usmievajúci sa národ.




 Viac fotiek nájde na mojom instagrame :D





piatok 21. októbra 2016

Exkurzia do Talianska - 4.deň Toskánsko - Florencia

Florencia
Dnes sme mali hneď po raňajkách veľký zhon lebo sme sa museli presunúť nie autobusom ale vlakom z nášho hotela do Florencie. Kde na nás čakala celodenná prehliadka umeleckej metropoly sveta – Florencie. Symbolom tohto krásneho mesta je Brunelleschiho kupola Dómu, ktorá sa vypína nad mestským horizontom a vidieť ju už z diaľky. Vo Florencií máte možnosť zažiť typický taliansky ruch na námestí Piazza della Signoria s kópiou sochy Michelangelovho Davida. Na ľavom brehu rieky Arno sa nachádza Palazzo Pitti, ktorý je sídlom mnohých zaujímavých múzeí a po ich prehliadke si môžete oddýchnuť v barokovom parku Giardino di Boboli. Vo Florencií by sa nemala obísť slávna galéria Uffizi, kde sa nachádzajú významné diela európskeho maliarstva 13. až 18. stor., napr. Botticelliho Jar a Zrodenie Venuše či nedokončené dielo Leonarda da Vinciho – Zvestovanie. Zároveň vo Florencií máte možnosť prechádzať sa po najslávnejšom talianskom ale myslím, že aj svetom moste Ponte Vecchio, symbole trvalej sily mesta. A na záver dňa si môžete tak ako my vychutnať západ slnka a večerný pohľad na mesto z Piazzale Michelangelo. Určite je lepšie keď sa tam vyberiete skôr lebo toto miesto je neustále plné turistov. Ja som mala možnosť rozprávať sa s americkými turistami, čo bol pre mňa tiež veľmi milý zážitok.

Ešte vám popíšem kus bližšie niektoré pamiatky, ktoré sa nachádzajú vo Florencií a ktoré sú zaujímavé a možno to budú aj nejaké typy pre vás :

Môj Typ :  
Jednoznačne vám odporúčam kúpiť si vstup za 15 eur do dómu, baptistéria, na kupolu, vežu a ešte aj múzea. Vstupenky si kúpite oproti baptistéria v podchode číslo 13. Máte možnosť vidieť najznámejšie pamiatky a to hlavne vtedy ak máte na Florenciu len jeden deň tak ako sme mali my. A ak sa dostane do Florencie skoro ráno ešte pred 9 budete mať možnosť vychutnať si námestie nie ešte tak preplnené od turistov ako to zvyčajne býva.  Ak stihnete obehať všetko na hlavnom námestí na čas ( všetko si musíte odstať v dlhánskych radoch ) tak by som vám na jeden deň ešte odporučila ísť na námestie Piazza della Signora ( kde sa nachádzajú kópie najznámejších sôch od Michelangela) - z tade sa prejsť popri galérií Uffizi až k najstaršiemu mostu Ponte Vecchio. Určite by som vám odporučila vychutnať si známu toskánsku panini ( budete mať možnosť problém si vybrať lebo ich je veľa na výber) pri najlepšom talianskom vínku alebo si pochutnať na pravej talianskej zmrzline ( gellato ) v jednej z mnohých kaviarní.  Ak sa spýtate nejakého Taliana o radu, že kde je najlepšia zmrzlina tak zaručene vám odpovie, kde nájdete najlepšiu zmrzlinu -  hoci to môže byť dokonca konkurencia - ako sa stalo nám. Keďže som si nevedela vybrať zmrzlinu, lebo mali veľký výber tak som sa opýtala predavača, ktorú by mi poradil a ktorú má on najradšej a on mi povedal, že najlepšia zmrzlina nie je u nich ale o jednu kaviareň ďalej. A naozaj to bola tá najlepšia zmrzlina akú som kedy jedla. 
Nakoniec dňa by som ste si mali vychutnať západ slnka na Piazzale Michelangelo a zároveň aj na krásnu panorámu mesta. 


Duomo
Majestátna kupola stredovekého dómu Santa Maria del Fiore je symbolom Florencie, ide o najväčšiu kupolu sveta, ktorá bola dokončená roku 1436 Filippom Brunelleschim. K zaujímavostiam chrámu patrí obraz Domenica di Michelino z roku 1465 – Dante a jeho svety s najznámejšou podobizňou autora Božskej komédie. Kupola je impozantná aj z vnútra – zdobí ju grandiózna Vasariho a Zuccarova freska Posledný súd (16. storočie).

Battistero
Baptistérium Sv. Jána z 12. storočia, ktoré vyrástlo zrejme na mieste bývalého rímskeho chrámu, je najznámejšie vďaka bronzovej bráne, ktorú už Michelangelo nazval Rajskou (Porta del Paradiso). Exteriér je z bieleho a zeleného mramoru. Po vyhlásení súťaže o najlepší návrh severného vchodu vyhrali Brunelleschi a Lorenzo Giberti – došlo medzi nimi k nezhodám a dielo dokončil Giberti – pracoval na ňom 21 rokov. Sú tu vystavené kópie, originály môžete vidieť v Museo dell´Opera del Duomo (neďaleko Duomu).

Campanile
Navrhol ju Giotto, týči sa 85 metrov nad námestím, je rovnako ako Duomo zo zeleného, bieleho a ružového mramoru a patrí medzi najkrajšie zvonice v Taliansku. Giotto zomrel v treťom roku stavby, keď zvonica dosahovala 13 metrov, dokončená bola r. 1359. Po 414 schodoch sa možno dostať na terasu na vrchole zvonice, z ktorej je nádherný výhľad na Florenciu, ale najmä na kupolu.

Ponte Vecchio
Jeden z najslávnejších mostov sveta (Starý most) z roku 1345, bol postavený v najužšom mieste rieky Arno.  Je to jediný most, ktorý ustupujúci Nemci v roku 1945 nevyhodili do vzduchu. Sídlili na ňom mäsiari a garbiari, ktorých prevádzky nevoňali veľmi dobre. To sa zmenilo, keď bol vystavaný Vasariho priechod (spájajúci Uffizi a Palazzo Pitti). Vtedy sa obchodíky zmenili na zlatníctva a svoju živnosť tu prevádzkujú dodnes. Je jedným zo symbolov Florencie, vždy plný turistov a turistiek, ale odporúčame ho navštíviť.

Palazzo Vecchio
95 metrov vysoká zvonica Palazzo Vecchio (Starého paláca), ktorý pripomína pevnosť, je na námestí Piazza della Signoria a je ďalším symbolom Florencie. Palác bol postavený začiatkom 14. storočia a bol sídlom mestskej správy. Roku 1540 sa sem nasťahoval Cosimo I. a bol upravený Vasarim. V sále dei Gigli (Ľaliovej sále) sa nachádza najväčší poklad paláca – Donatellove bronzové súsošie Judita a Holofernes (biblická hrdinka sa chystá zoťať hlavu opitému vojvodcovi, má to byť symbol víťazstva Pokory nad Pýchou). Pred ním sa nachádza kópia sochy Michelangelovho Dávida a známa Neptúnova fontána. My sme sa nedostali na samotnú výstavu ale jednoznačne by som vám radila aby ste sa išli pozrieť do vnútra a trochu sa tam poprecházali teda pokiaľ vám dovolia sekuriťáci.

Galéria Uffizzi 
Ja som sa dnu nedostala lebo lístok stál až  16 eur a pritom, keď ste si ho kúpili online na internete tak to bolo len 10 eur. Takže ak sa chystáte do Florencie a chcete navštíviť túto úžasnú galériu odporúčam kúpiť si lístok ešte doma.
Jedno z najväčších múzeí v Taliansku a na celom svete. V Uffizi mali byť pôvodne kancelárie známej rodiny Medici (Uffizi = úrad). Od počiatku však Medici dávali do tejto budovy prvotriedne diela svojich zbierok. Dnes sa v Uffizi nachádzajú najvýznamnejšie diela talianskych aj zahraničných umelcov z doby od 13. do 18. storočia, ako Giotto, Masaccio, Beato Angelico, Leonardo da Vinci, Botticelli, Michelangelo, Piero della Francesca, Raphael, Caravaggio, Rubens, Rembrandt, Dürer, Goya a mnoho ďalších.
Vo Vasarskej chodbe (Corrido Vasariano), ktorá spája Galeriu Uffizi s Pitti palácom sa nachádza bohatá zbierka autoportrétov mnohých umelcov. Bola vybudovaná v r. 1565 Vasarim. Chodba prechádza pod Ponte Vecchio, tzv. „Starým mostom“ (v skutočnosti najstarší most v meste), s mnohými klenotníctvami.

Basilica di San Lorenzo
Jeden z najkrajších príkladov renesančnej architektúry, obsahuje množstvo diel Michalangela, Donatella a Bruneleschiho.

Palazzo Pitti
Sídli tu päť galérií a múzeí. Pôvodný palác navrhol Bruneleschi v roku 1457 pre politicky ambiciózneho obchodníka Lucu Pittiho, ktorý sa chcel rovnať Mediciovcom. Môžete tu uvidieť diela Fipippa Lippiho, Caravaggia, Tiziana, Velasquza, Raffaela, Rubensa.

Záhrady Boboli 
Nestali by sa známe, pokiaľ by ich rodina Mediciovcov nenechala prerobiť Niccolom Pericoli, známym ako Tribolo. Ten vytvoril v rokoch 1550 až 1558 prekrásny park s mnohými architektonickými prvkami. Park, ktorý tvorí časť Pittiho paláca, bol navrhnutý tak, aby mal scénografické miesto na svahoch kopca Boboli. Pietro Leopoldo sa rozhodol roku 1776 otvoriť záhrady verejnosti. Dizajn Boboliho záhrad bol použitý ako základ všetkých kráľovských záhrad v Európe, vrátane Versailles.

Akademická galéria
Galleria dell'Accademia je jedným z najznámejších múzeí vo Florencii, lebo v jej priestoroch sa nachádzajú slávne Michelangelove sochy vrátane Dávida a Pieta Palestíny. Je tu tiež mnoho obrazov, ktoré nazbieral veľkovojvoda Peter Leopold, aby pomohol mladým florentským umelcom, ktorí sa prihlásili do Akadémie umenia, ktorá sa nachádza stále hneď vedľa galérie.

Múzeum sv. Marka
Prostredie a samotná architektúra múzea bez váhania stoja za návštevu. Skladá sa z pôvodného dominikánskeho kláštora, ktorý bol pre Cosima staršieho z rodiny Medici reštaurovaný a rozšírený do dnešnej podoby jeho obľúbeným architektom Michelozzim (1396 – 1472). Táto budova bola dejiskom náboženského diania. Jej výnimočnosť je podporená kultom osobností ako Beato Angelico (1400 –1450) a neskôr Gerolamo Savonarola. Múzeum ponúka návštevníkom príklad udržovaného kláštora z 15. storočia. vybudovaného podľa inovačných návrhov Brunelleschiho.

Múzeum histórie vedy 
Je domovom dôležitej zbierky vedeckých prístrojov a ich plánikov. Toto múzeum je dôkazom, že rovnako tak, ako sa Florencia zaujímala o umenie, tak sa zaoberala od 13. storočia aj vedou najmä zásluhou rodiny Medici a Lorraine. Je veľmi dobre známe, že Cosimo I. a Francesco de' Medici podporovali vedecké výskumy realizované v dielňach v Grand Ducal. V múzeu sa nachádzajú pôvodné prístroje, ktoré používal Galileo Galilei.

Galéria „Nemocnica nevinných“
Nachádza sa v jednom z najznámejších a najdôležitejších stavebných komplexov raného 15. storočia vo Florencii. Výstavbou a financovaním bol poverený podľa plánov Filippo Brunelleschi, Arte della Lana. „Nemocnica“ bola určená na výchovu opustených detí. Snahou bolo naučiť ich remeslu, aby si našli svoje miesto v spoločnosti. Do komplexu patrila kláštorná jedáleň, arkáda, študentský domov, nemocnica...

Casa di Dante
Nejde o Danteho rodný dom, ale nachádza sa na mieste alebo neďaleko miesta, kde sa Dante narodil. Múzeum venované Danteho dielu, životu a dobe vystavuje obrazy a modely Florencie z 12. a 13. storočia. Vstupné 4 eura.

Piazzale Michelangelo
Predstavuje najkrajší pohľad na Florenciu, najobľúbenejšiu vyhliadku na mesto, najmä pri západe slnka (pohľad na Ponte Vecchio a kupoly mesta). Je to 20 minút chôdze do kopca po krútiacej sa ceste, po cestičkách a schodoch od rieky Arno a Piazza Giuseppe Poggi. Dá sa ísť aj autobusom č. 13 zo Stazione di Santa Maria Novella.

Danča a Marek na vežičke - vieme kto má rád selfie :)

Nádherný výhľad  ale neodporúčam pre tích, čo majú strach z výšok
Naša skupinka na veži


Baptistérium

Dokonca aj ja som dostala strach z tej výšky



Z úplného vrchu veži






Najstarší most - Porte Vecchio

Na piazzale di Michelangelo s krásnym výhľadom na celé mesto

Dúfam, že sa vám páčil môj opis Talianska - Toskánska a že som vás aspoň kus nalákala na tieto krásy. Ak sa vám páčili aj moje fotografie budem rada ak mi napíšete komentár alebo ma začnete sledovať. A jednoznačne môžeme povedať, že Florencia ale aj celé Toskánsko je nádherné a očarujúce a  treba si ho vychutnať, tak ako to robia praví Taliani. :)

štvrtok 20. októbra 2016

Exkurzia do Talianska - 3.deň Toskánsko - Collodi, Lucca a Pisa


Collodi  
Dnešný deň sme začali v malom mestečku z 11. storočia, kde svoje detstvo prežil Carlo Collodi, autor svetoznámych Pinocchiových dobrodružstiev. Hneď po príchode do mesta vás privíta veľká socha Pinocchia, ktorý je je naozaj hlavným symbolom mesta a celé mesto ťaží hlavne z tejto postavičky, ktorá je naozaj úúúúplne všade. Je to malé mestečko na ktorého prejdenie vám stačia maximálne tak dve hodiny.

Socha Pinocchia na začiatku mesta



Danča sa hrá na Pinocchia
A naša skupina na samom kopci mesta

Lucca


Poobedie sme strávili v historickej Lucca, ktorá je vzácnym klenotom ukrytým za renesančnými hradbami. Je to mesto plné románskych kostolov a skrytých palácových záhrad. Najprv sme prešli hradbami a potom sme sa dostali na známu ulicu Via Fillungo, krútiacej sa stredovekým centrom mesta a z tade sme sa dostali k symbolu Luccy – na námestie Piazza Anfiteatro –námestie spravené do kruhu - plné kaviarní a talianskej pohody. Bolo postavené ako amfiteáter a z jeho múrov neskôr v stredoveku vyrástli domy, ktoré lemujú námestie.
Ďalšie zaujímavé pamiatky Lucci : 
San Michele in Foro – jeden z mnohých skvostných kostolov v toskánskom románskom slohu v meste – stojí na miestach rímskeho fóra (foro) čiže staromestského námestia. Tiché uličky sa vinú medzi stredovekými domami, aby znenazdania vyústili na malých námestiach s kostolmi, amfiteátrom a ďalšími pamätníkmi dlhej histórie mesta.
Hradby – jeden z mnohých pôžitkov, ktoré Lucca ponúka, je prechádzka po jej úžasných hradbách. Promenáda so stromoradím skrýva nádherný pohľad na mesto. Práce na hradbách sa začali okolo roku 1500, keď pokrok vo vojenskej technológii prekonal starý stredoveký obranný systém. Po dokončení v roku 1645 patrili hradby k najmodernejším svojej doby. Jedným z ich najpodivuhodnejších prvkov je otvorený priestor, ktorý sa dodnes rozprestiera za nimi. Znemožňoval nepriateľovi schovávať sa za stromami a v podraste. Je iróniou osudu, že nemuseli nikdy odolávať útoku. Na začiatku 19. storočia sa z nich nakoniec stal verejný park.
Museo Nazionale di Villa Guinigi – túto mohutnú renesančnú vilu si v roku 1418 nechal postaviť Paolo Guinigi, významný člen mocného šľachtického rodu, ktorý vládol Lucce na začiatku 15. storočia. Patrí k nej aj známy orientačný bod Torre dei Guinigi. Táto veža s cimburím na vrchole ponúka pekný pohľad na mesto a Apuánske Alpy. V záhrade objavíte zvyšky rímskej mozaiky a románskych levov, ktorí pôvodne strážili mestské hradby.

My sme sa s Dančou rozhodli, že by bolo načase aby sme sa najedli a dostali sme odporúčanie, že v Lucce sú najlepšie Tortellini con care ( po slovensky cestoviny plnené mäsom, ktoré boli podľa mňa famózne). Môžem odporučiť reštauráciu Giulliano blízko hradieb a hlavného vchodu pre domácich Talianov je to, že vraj najobľúbenejšia reštaurácia.  Po pravde môžem povedať, že mňa toto mesto s hradbami najviac očarilo jedlom ako samotným čarom mesta.

Predjedlo - Antipasta casa di Guilliano
A naša skupina v reštike


Pisa



Na poobedie a podvečer sme mali na pláne Pisu - kde sme si užili hlavne Campo dei Miracoli, srdce Pisy, s mramorovým románskym dómom, baptistériom – Krstiteľnicou sv. Jána a samozrejme Šikmou vežou. Keď som prvý krát vstúpila na toto hlavné námestie tak som bola trošku sklamaná a bolo to asi tak, že a toto je všetko ? Taká malá šikmá vežička. Ale po niekoľkých fotografiách som sa do tejto malej veže a krásne námestia zázrakov naozaj zamilovala.
Torre Pendente - Šikmá veža
Šikmá, 58 metrov vysoká, románska veža Torre Pendente je jedným zo symbolov celého Talianska. 
Patrí medzi svetové rarity. Mnoho turistov prichádza na Piaza del Duomo v centre Pisy, kde sa veža nakláňa medzi katedrálou a baptistériom, dúfajúc, že ju uvidia ešte predtým, než sa zrúti. Veža ale napodiv stojí dodnes, napriek tomu, že to odporuje fyzikálnym zákonom. Odporúčala by som kúpiť lístky online.
 Duomo di Santa Maria Assunta – Katedrála Nanebovzatia Panny Márie 
Tvorí centrum námestia. Ide o monumentálnu románsku stavbu vybudovanú v období 1063 – 1092. Nachádzajú sa tu pozostatky sv. Rainiera, patróna Pisy, ako aj hrob Henricha VII. Luxemburského. Vstup je voľný (je však potrebné vyzdvihnúť si kupón na vstup pri pokladni). V prípade, že máte zakúpené lístky na iné atrakcie (Baptistérium, iné múzeá), súčasťou vášho lístku je aj voľný vstup do katedrály.
Battistero – Baptistérium  
Je zasvätené Jánovi Krstiteľovi a so svojím priemerom 107 m zostáva najväčším v Taliansku. V strede sa nachádza fonte battesimale – krstiteľnica s bronzovou sochou sv. Jána Krstiteľa. Klenotom interiéru je kamenná kazateľnica od Nicola Pisana postavená v 1260.

Piazza di miracoli
Naozaj je šikmá :)
Socha archanjela Michaela






A ešte aj dôležitá fotka s našou cestujúcou ovečkou