Začína skúškové v Nemecku :(

Takže je tu skúúúúúškové a od budúceho týždňa budem zase stresovať a budem mať toho veľmi veľa, (síce oproti tomu čo som tu mala minulý rok to dokopy nič nebude - dokopy 10 skúšok v jeden týždeň - to bol fakt zabijak). Na budúci týždeň budem mať každý jeden deň jeden test v stredu dokonca dva a potom ešte ústnu skúšku z anglickej prednášky (Vorlesung: Landeskunde Gross Britanien). Najhoršie na tom je, že všetky moje skúšky sú v cudzom jazyk, ako nemčina, angličtina, ruština a dokonca taliančina,  teda ani jedna z nich nie je v mojom rodnom jazyku teda slovenčine. Čo mi občas spôsobuje to, že sa mám problém vyjadriť v svojom rodnom jazyku ako pre mňa to určite nie je problem ale skôr pre tých, ktorý ma musia počúvať alebo čítať to čo píšem. 

Ešte, čo sa týka skúšok v Nemecku tak v Nemecku si narozdiel od Slovenska študent nemá šancu vybrať termín ma to proste určené od učiteľa preto mám ja všetko v jeden týždeň. A vlastne ani neviem ako to funguje keď sa tu nespraví nejaká skúška - keď som zatiaľ všetky minulý rok úspešne absolvovala. Rozdiel medzi slovenským a nemeckým skúškovým obdobím je ešte to, že v Nemecku to trvá oveľa dlhšie a je to celé posunuté. Semester začína až v októbri a skúšky sú tu väčšinou od februára do konca marca. Do konca marca sa zvyčajne odovzdávajú seminárne práce, na ktoré si Nemci naozaj potrpia a niekedy majú pre nich väčšiu hodnotu ako samotný test. 

A keďže mám toho naozaj veľa tak sa nemôžem toľko rozpisovať a miesto toho by som sa mala začať učiť. Takže držte palce nech to dobre dopadne a môžem sa čím skôr vrátiť ku blogovaniu. 

Zhrnutie roku 2015

Zase píšem po dlhej dobe, ale vôbec nebol čas na to, aby som mohla písať a to hlavne z dôvodu, že sa za posledný mesiac udialo veľmi veľa vecí naraz... Až teraz, keď sedím v lietadle na ceste do Londýna, si uvedomujem ako to všetko veľmi rýchlo ubehlo. A koľko vecí sa udialo za tento rok a koľko sa udialo mne samotnej za tých 36 dní.

Pozerám z okna lietadla na naše nádherné Tatry a cítim sa "rozlietaná" . Myslím to tak, že  naozaj som tentoraz rozlietaná všetkými smermi, ved napr. za posledný mesiac som bola vždy minimálne jeden týždeň alebo pár dní v inej krajine. Ani len doma na Slovensku som sa ani tentoraz na Vianoce riadne nezdržala.
Okrem toho, že v Nemecku na Erasme mám plno nových zážitkov, ktoré raz určite dodatočne všetky popíšem, sa nám udiali aj doma veľké zmeny - teda zmeny v mojom osobnom  živote...
3.12. 2015 ráno o pol desiatej sa narodil v Londýne nový člen do našej rodiny malý braček Janík. Čiže už nebudem mať len mladšiu sestru, ale aj mladšieho brata.

Malý Janík je na svete

Keď sme sa prvý krát videli a prvý krát som ho mala na rukách :)

Vianočno -Silvestrovská foto

Moja Londýnska rodinka

Ale ako to už často býva, pri každej radosti sa musí stáť aj niečo,  čo ma zaskočí. A to sa presne aj stalo. Ani nie do dňa ako sa narodil malý, zomrel pre mňa veľmi dôležitý člen mojej slovenskej rodinky, a to moja milovaná psica Fergie. Ja som v kútiku srdca verila a dúfala,  že vydrží a ešte na Vianoce sa s ňou stretnem a pohladkám ju. Bohužiaľ nestalo sa a naozaj to bola jedna z najsmutnejších chvíľ odchádzajúceho roka.

Preto, keď nám teraz na Vianoce po príchode z Nemecka bolo smutno, tak mamina na internete vyhľadala nového kamaráta do našej rodiny -najprv malú jazvečíčku. Vybrala som jej meno Ella, aby nás navzájom spájala ( podľa mien Michaela a Daniela) a  mamina s Dančou to ešte upravili na Elly. Ale keď sme si ju išli zobrať, bolo tam 5 malých šteniatok a jedno z nich bolo také lenivé a práve to sa zapáčilo Mirovi. Povedal, že už nechce byť doma medzi babami sám, tak sme zobrali ešte Elle bračeka malého Lennyho ( od slova lenivý). Za tých pár dní čo som ich mala doma, som sa ale vôbec nevyspala, lebo sme sa o nich museli starať ako o malé bábo, lebo sa narodili iba 10.novembra , takže sú ešte malé..

Šteniatka Ella a Lenny

Sme si mali vybrať, že ktorého chceme :D

V roku 2015 som spoznala, ktoré moje priateľstva sú naozaj skutočné a kto sú moji naozaj kamaráti, ktorých môžem volať "best friend". Takí dvaja sa nachádzajú v Prahe a pred vianočnými prázdninami sme ich boli cestou z Bambergu pozrieť. Aj s nimi sme sa tiež nevideli dlhú dobu, ale akoby sa nič medzi nami nezmenilo a stále  to boli tí istí úžasní  chalani, s ktorými sme vyrastali keď sme boli všetci malí.. Spája nás nimi naozaj veľké puto.

Tak isto môžem konštatovať, že aj moja najlepšia kamarátka, ktorú poznám naozaj od narodenia, je stále tá istá správna baba, až na to, že ona má tiež pár noviniek ako čakanie prvého bábätka a plánovanie svadby :) Teším sa z toho spolu s ňou :-) A to nie je jediná z mojich kamarátok, ktorá ma také skvelé novinky.
Tento rok 2015 bol pre mňa naozaj riadna výzva. V januári skúšky v Nemecku, potom lúčenie sa s mojimi novými Erasmakmi-kamarátmi, písanie bakalárskej prace, znova skúšky na Slovensku, robenie opatrovateľského kurzu so staraním sa o starých ľudí v domove dôchodcov, zase ďalšie skúšky, odovzdávanie bakalárskej práce,  štátnice, 2 výlety do Bambergu s rozlúčením sa s mojou novou  japonskou kamarátkou Saki, pekná dovolenka pri mori s Ferguškou, autoškola, znova Nemecko, rozchody, nové priateľstvá a hlavne ku koncu už spomínané veľké zmeny v rodine. V mojom živote nastali  naozaj riadne zmeny a nie všetky z nich boli ľahké, ale všetky som zvládla a posunuli ma ďalej.  

Preto verím, že budúci rok 2016 bude už len na základe  toho, čo som prežila, určite lepší a možno aj  viac zaujímavejší ako tento, ktorý mi prichystal veľa zmien.
A moje jedno mini predsavzatie do nastávajúceho nového roka 2016 - snažiť sa sem písať pravidelnejšie.

 ;)

Šťastný a veselý všetkým...