Moja mladšia sestra Daniela je veľmi talentovaná výtvarníčka. Podľa mňa, to
so svojím talentom môže ešte ďaleko dotiahnuť. Už teraz ( a to zatiaľ iba
strednú školu navštevuje :) ), sa jej darí a ľudom sa jej práca veľmi páči.
Mne sa veľmi páčila jej minuloročná práca, ktorú mala na tému Alica v
krajine zázrakov. Bola to jej prvá animovaná práca.
Budem rada ak si to pozriete. :) A môžete aj napísať, čo si o tom myslíte.
A dám sem ešte ďalší výtvor mojej vydarenej talentovej sestry. Tento
krát sa snažila vytvoriť zaujímavé video z fotiek so zachytením tieňa a hrala
sa so svetlom. Nakoniec jej to vyšlo dobre a zároveň to malo aj celkom dobrú
pointu. Takže nechám tú pointu vyznieť samostatne:
" Netreba posudzovať ľudí podľa výzoru, ale podľa toho, aké je ich
vnútro."
Tak čo si myslite ? Vydarilo sa jej to ? :)
S mojou skvelou sestrou sme boli konečne na Hobitovi - Smaugovej pustatine. Síce trošku opozdene, ale to preto lebo ja som sa trápila so skúškami. No konečne som sa dočkala a môžem sem napísať, že podľa mňa bola táto časť úúúplne super. :) Milujem knižky od J.R.R. Tolkiena. Pre iných, ktorí nemajú radi fantasy filmy a knižky, mohol byť tento film až príliš dlhý a nudný. ( Lebo aj moja sestra zhodnotila, že niektoré úseky ju uspávali, ale to vraj preto, lebo deň predtým musela odovzdať prácu a nespala :D ). Mne osobne sa to veľmi páčilo, lebo všetky postavy boli zobrazene úplne skvele a zároveň sa mi veľmi páči ako sa sú schopní maskéri vyhrať so škratmi (ale nie len s nimi ), aby naozaj vyvolávali strach. A režisér Peter Jackson zachytáva naozaj všetko, čo je aj v knižke. Používa skvelé efekty a je to celé také fantasti. Až máte pocit akoby ste tam boli aj vy. A aj z tohoto dôvodu sa mi to páčilo. Jediné, čo sa mi tam až tak nepáčilo, bolo zobrazenie Legolasa ( lebo mu akoby namaľovali oči ) a ešte aj to, že v niektorých úsekoch to vyzeralo byť, tak trochu umelé - veľmi počítačové. Ale na druhej strane nemôže mať dokonalé všetko. A ja sa už teraz nemôžem dočkať na ďalšie pokračovanie. Škoda, že to už bude posledná časť. Ostáva mi len dúfať, že tento skvelý režisér sa rozhodne ešte niečo natočiť s podobným námetom.
Môj prvý hokejový víkend s fanúšikmi Nitry. V piatok (24.1.2014.) som
bola na mojom prvom zápase Nitry s Trenčínom teda na Slovenskej Extralige.
Stála som medzi nitrianskymi fanúšikmi, ktorí celý zápas povzbudzovali,
či sa ich tímu darilo alebo nie. Nakoniec však aj tak zápas skončil v ich prospech 4:2.
Na Youtube som pridala aspoň malý zostrih z konca zápasu a ďakovačky.
Včera (26.1.2014) som zase bola na výjazde Nitry do Piešťan. Cestovalo sa vlakom, ktorý bol plný nitrianskych fanúšikov, ktorí celou cestou spievali ich piesne. :D Zároveň nás aj celou cestou sprevádzali policajti. Podľa správ do Piešťan išlo
cca 400 fanúšikov Nitry, ktorí povzbudzovali svoj team od prvej do poslednej chvíle. Nakoniec sa to skončilo zase víťazstvom Nitry v pomere
5:3.
Bolo skvelé sledovať správanie fanúšikov na ich vlastnom ale aj cudzom ľade. Ako sú ochotní kvôli svojmu tímu precestovať aj niekoľko hodín a km. Títo fanúšikovia sú oddaní svojmu teamu a sú naozaj pre svoj team ochotní urobiť skoro všetko. Niekedy som síce skôr mala pocit akoby týmto fanúšikom nešlo o samotný hokej, ale len o povzbudzovanie a daný okamih, robenia hurhaju a vyčíňania, ktorý bol sprevádzaný nielen pyrotechnikou, ale aj policajtmi. Trošku mi to hraničilo s fanatizmom a chuligánstvom ( ak to tam aj malý kúsok nesiahalo).
Ale čo sa týkalo samotnej atmosféry určite sa to oplatilo minimálne raz zažiť. Hoci v niektorých momentoch by som stade najradšej ušla, lebo som dostala strach. Hlavne vtedy, keď mi pri uchu vybuchla nejaká hlučná pyrotechnika, ostala som na pár minút hluchá a ešte keď policajti začali obuškami biť jedného fanúšika až tak, že sa mu pustila z hlavy krv.Ten pocit vtedy bol dosť nepríjemný.
Ale zápas to bol naozaj zaujímavý. Aj po hráčskej stránke, ale dokonca aj po fanúšikovskej stránke. Ktovie kedy sa mi najbližšie vyskytne takáto príležitosť.
A ešte jedna fotka na záver, dôkaz o tom, že som tam bola. :D dokážete ma tam niekde nájsť?
No včera som spravila svoju poslednú skúšku v tomto semestri. Bola to moja najťažšia skúška. Skúška z nemeckej literatúry, histórie, umenia a hudby. Profesorka ma riadne vytrápila a ja som sa s tou mojou nemčinou riadne zapotila. Ale konečne mám po, dva týždne oddychu a pokoju od učenia.
A potom zase nástup do školy. Ale predtým by som sem rada popridávala nejaké nové veci. Takže sa máte načo tešiť. :)
Milujem Vianoce, hlavne keď mám pod stromčekom plno darčekov, aj keď Vianoce nie sú o darčekoch ja sa z nich dokážem tešiť ako malé dieťa. Ale to asi ako každý z nás.
Tieto Vianoce som sa potešila až veľmi, lebo od našej super maminky sme dostali plno krásnych darčekov ale najviac sme sa potešili s Dančou ,,Silvestrovskému zájazdu do Paríža". To budeme mať zase raz krásny Silvester. Takže vám aspoň budem môcť písať o Paríži, lebo tento rok to bude už môj druhý výlet do Paríža. Takže dúfam, že sa budete tešiť so mnou na moje zážitky, ktoré vám sem rada napíšem.
A ešte raz ďakujem za všetkým za darčeky, ktoré veľmi potešili. A aj na budúci rok budem toľko poslúchať. :D
Prajem ešte krásne sviatky a ešte krajší nový rok 2014. Nech ste všetci taký šťastní ako ja. :*
Bolesť. Beznádejnosť. Bezradnosť. Slzy. Rozchod. Aj toto je súčasť vzťahov. Tá časť na, ktorú sa snažíme nemyslieť. A moje momentálne pocity - totálne zmiešané. Väčšinou nás prekvapí vtedy, keď to vôbec nečakáme. Pocit, že ste podali svoje srdce niekomu o kom ste si mysleli, že to s vami myslí vážne, že aj on cíti to iste čo aj vy. Ale zrazu príde zmena a zistenie, že ten niekto to proste berie celé ináč. A pritom všetko vyzeralo byť v poriadku. Také ticho pred búrkou. Dokonca zistíte, že to ako ste veci brali vy boli úplne ináč, ešte aj to za akú ste tu osobu považovali. Všetko sa zrazu zmení. Ale čo sa dá robiť. Ostane mi len nezodpovedaná otázka : Prečo sa to stalo ? Prečo ? V dnešnej dobe je ťažké ...
Nájsť človeka, pre ktorého vždy vyzeráš dobre, ktorý je k tebe vždy
úprimný, ktorý je k tebe milý aj keď má zlý deň, ktorý ťa bude vždy
milovať bez ohľadu na to, v čom je problém. Nájsť človeka, ktorý, keď si chorý, je pri tebe a drží ťa za ruku, keď ťa niekto zraní, a upokojí ťa. Nájsť človeka, ktorý ťa nepodvedie. Kto ťa chytí za ruku aj pred svojimi kamarátmi, ktorý ti zavolá večer len preto, aby počul tvoj hlas, ktorý by o teba bojoval.
Myslím si, že v dnešnej dobre je toto naozaj ťažké. A najhoršie na tom je zistenie, že vy ste si mysleli, že takého človeka ste už našli. Ale bol to omyl - klam vašej zaľúbenosti. Milovala som ho celým svojím srdcom. V našom vzťahu boli nádherné chvíľky, aj keď by sa našli aj tie zlé, všetko vyzeralo byť ideálne. Akoby svet patril len nám dvom. Cítila som sa s ním milovaná, šťastná a v bezpečí. Nič viac mi nechýbalo a nič viac som nepotrebovala. Jedine jeho. A on to celé pokazil.
Do kedy je možné človeku odpúšťať ? Pokým vám naozaj nepukne srdce od žiaľu ? Alebo je lepšie nechať ho ísť vlastnou cestou? Vytvoriť si svoju cestu, po ktorej mám už kráčať sama ? Momentálne strácam všetky ilúzie. Strácam sa v niečom, čomu som verila a vkladala do toho svoju budúcnosť. Naše cesty sa rozdelili. A len budúcnosť ukáže, čo bude ďalej.
