Spomienkové - Ukončenie strednej školy :)

Včera som sa dostala na jednu akciu  na mojej bývalej strednej škole. Bola som  na jednej výnimočnej slávnosti, ktorá sa volá  „vyraďovanie maturantov “. Toto vyraďovanie býva po ústnej maturite, väčšinou na konci mája, a je to vlastne slávnostné ukončenie strednej školy.

Na začiatku sú príhovory od všetkých pozvaných  dôležitých osôb, od ministrov, zamestnávateľov, zriaďovateľa či riaditeľky obidvoch škol. Potom všetci maturanti  trieda po triede ( tých tried je väčšinou 5 - z toho 3 súkromné hutnícke SOU a 2 gymnaziálne, kde jedna  je zameraná na šport a druhá je zameraná na informatiku) nastúpia slávnostne jeden po druhom na pódium. Vyznamenávajú každého jedného študenta, ktorý dostane maturitné  vysvedčenie a pamätný list, ktorý ho zaraďuje do veľkej rodiny „železiarov“. Nasleduje ešte vyhlásenie dvoch najlepších žiakov z ročníka, a plus najlepších učiteľov. Na záver celého podujatia nás ešte čakalo spoločné kultúrne vystúpenie žiakov a učiteľov.

Minulý rok to bola pre mňa osobne veľmi zaujímavá skúsenosť. Tento rok som tam bola ako hosť. Takže som to všetko prežívala úplné z inej strany. Minule som bola ja tá maturantka, ktorá konečne skončila strednú školu a nevie, čo ju bude čakať ďalej na jej ceste životom. Mal to byť rok plný zmien. Ale zistila som, že u mňa zmenilo len to, že som na vysokej škole a o ďalší rok staršia. Nič také extra sa podľa mňa nestalo.

Uvedomila som si ako rýchlo čas plynie. A nemožno ho nejako ovládať a ani ovplyvniť. Preto by sme svoj život  mali žiť stále naplno. Ale podľa mňa nie tak, ako to bude chápať väčšina teenegerov. Naplno tak, aby ste nemuseli v budúcnosti ľutovať ani sekundu, ktorú ste nad niečim strávili, ale zároveň, aby ste mali pocit, že ste aspoň niečo po sebe zanechali a snažili sa o zmenu k lepšiemu. A nie, že ste žili naplno v tom zmysle, že ste boli na diskotéke, opili sa a zbalili nejakú babu alebo si nanajvýš s nejakou  užili. To podla mňa nie je užívanie si života – to je podla mňa ničenie seba samého a nič prínosné. Nejdem to radšej rozvíjať, aby sa to neskĺzlo do nejakej nezmyselnej diskusie alebo filozofovania.

Za ten rok sa u mňa ešte zmenil pohľad na život a navyše ešte aj moje myšlienky. Ale inak som tam priamo v sále mala  pocit akoby sa ani nič podstatné nezmenilo, a zazdalo sa mi akoby som tam stala ja v uniforme a pár dni pred tým som zmaturovala. Také mini deja vu.
A konečne som si uvedomila, že som vstúpila do sveta dospelých.

Prikladám aj pár mojich fotiek z môjho skvelého veľkého dňa spred roka.

Ak aj vy máte takéto pekné zážitky z vášho posledného dňa na strednej škole, tak mi ho kľudne môžete napisať.  Alebo aj iné zážitky spojené so strednou školou. Ja osobne ich mám veľmi rada a myslím si, že to bola veľmi zaujímavá kapitola môjho života.