Vrabka Style: Zadar, Petrčane - Chorvátsko part 1

Až teraz som sa konečne dostala k notebooku, písaniu ale hlavne k internetu. Konečne som sa totiž dostala na dovolenku do Chorvátska s mojou rodinou ( ale bez mojej sestry ). Tá sa rozhodla, že už je dosť dospelá na to, aby chodila na dovolenku s rodinou. ( Pozdravujem ťa Danča :D ) Ja som práveže za to, že na rodinnú dovolenku človek nie je nikdy starý a ani dospelý. A pre mňa táto dovolenka vždy utužuje vzťahy v rodine a vôbec nie je nudná ako si poniektorí môžu myslieť. Ja sa vždy na rodinnej dovolenke veľmi bavím a sú to pre mňa cenné chvíle. A hlavne keď počas roka doma veľmi nie som.

Každé jedno leto už od mojich 6 rokov, sme s mojou rodinou chodili na dovolenku do jednej z krajín bývalej Juhoslávie. Od malička som už pochodila všetky možné mestá od Zadaru po Budvu. Keď sme boli so sestrou menšie, sme stále chodili dole na juh na Čiernu horu / Montenegro, lebo naši najlepší kamaráti a zároveň susedia majú otca Srba, ktorý mal dom na Čiernej hore. Ale odkedy sme ostali doma len tri baby, tak sme sa rozhodli, že bude pre nás lepšie chodiť "len" do Chorvátska. Posledný rok sme boli na ostrove Brač v meste Supetar a zároveň blízko Splitu. Tam máme tiež jednu známu - bývalú susedu a zároveň moju prvú triednu, ktorá sa vydala za Chorváta a teraz tam už niekoľko rokov žije.

Tento rok sme sa nevedeli rozhodnúť kam chceme ísť na dovolenku, pôvodne sa uvažovalo nad Talianskom - Toskánskom, ale potom sme sa rozhodli, že pre nás je najlepšie "slovenské" jadranské - chorvátske more. Najprv sme ale uvažovali,do ktorého mesta by sme šli. Ja som chcela ísť nižšie na juh Chorvátska, lebo tam sa mi vždy zdá byť teplejšie. Rozmýšľali sme znova nad Splitom a Bračom, ale keďže s nami tento rok cestovala aj naša staručká milovaná jazvečíčka, rozhodli sme sa, že nepôjdeme tak ďaleko ako minulý rok. Preto sme ako prvú destináciu zvolili Biograd na moru. (Je to, veľmi pekné mesto, kde sme už raz boli na sústredení -ešte z čias, keď sme plávali.)

Ale hneď, ako sme tam prišli, sme si uvedomili, že to nebude pre nás so psom tá najlepšia voľba, keďže náš miláčik sa neznesie s cudzími ľuďmi a už vôbec nie s inými psami. Takže v Biograde sme pobudli asi tak hodinu a rozhodli sme sa, že nájdeme niečo nad Biogradom smerom na Zadar.

S autom sme šli popri mori a hľadali niečo, čo by nás zaujalo. Zaujala nás malá dedinka Svätý Filip i Jakov - tam sme sa hneď aj s nadšením všetci okúpali ,ale čo sa týkalo ubytovania, nemohli sme nič nájsť. Preto sme sa rozhodli, že pôjdeme ďalej, aby sme si niečo do večera našli. Takto sme pokračovali ďalej dedinku po dedinke a zátoku po zátoke, až pokým sme nedošli do Zadaru. A potom sme sa už rozhodli, že nezmeníme destináciu a že pôjdeme do našej niekoľkoročnej destinácie Petrčane. Našťastie skvelou výhodou toho, keď človek chodí na aute je to, že môže hocikedy zmeniť destináciu a navyše vidieť aj také mesta, ktoré by so zájazdom normálne nevidel. Presne tak sme si mi mohli tento rok vyberať.

Po príchode do Petrčane sme mali problém niečo nájsť, lebo všetko bolo preplnené slovenskými, českými, slovinskými, nemeckými alebo rakúskymi turistami. (Možno to bolo tým, čo sa práve deje v Taliansku s emigrantmi a zároveň v Grécku s krízou.) Nakoniec sme, ale našli ubytovanie u nášho starého známeho Chorváta Denisa, ktorý ma apartmánové domčeky a prenajíma ich slovenskej cestovke. Cestovka mala v tomto termíne ale všetko plné a nemali nič voľne okrem malej kuchynky s manželskou posteľou. Brali sme čokoľvek, len aby sme už mohli ukončiť trápenie s hľadaním ubytovania.

Hneď potom ako sme sa vybalili, vybrali sme sa na pláž. Na pláži som samozrejme stretla kamarátov Chorvátov, ktorých som spoznala hneď prvý rok, keď sme tu boli pred 6 rokmi. Pre mňa je vždy sranda s nimi komunikovať, lebo oni nevedia riadne po anglicky, ani iný jazyk a zároveň je problém v tom, že ja aj keď im ja rozumiem všetko po chorvátsky neviem rozprávať - to znamená, že oni nerozumejú mňa. Preto sa vždy veľmi pri tejto našej spoločnej komunikácií nasmejeme . A to sa mi presne stalo aj teraz keď sa ma jeden z nich spýtal: „ Kde sa ty kupaš?“ ... A ja som mu automaticky odpovedala, že : „ TU“ :D :D :D Načo on ostal zaskočený, lebo nevedel, čo sa ma má ešte spýtať a ja som sa rozhodla, že nebudem trápiť chudákov Chorvátov.

Fergie na rannej rozcvičke

Každé jedno ráno sme si šli zaplávať v Petrčane. To sme mali v rámci ranej rozcvičky a potom sme išli na raňajky a znova na pláž. Prvé dni po raňajkách sme nevedeli rozhodnúť, kde by sme šli na pláž ale hlavne sme hľadali miesto,kde by to mohlo byť najlepšie pre nášho psa. Po tých pár rokoch v Petrčane som vedela, že medzi Zatonom a Petrčane je pláž, kde sa dá kúpať a nie sú tam žiadne apartmány, tak sme sa presne tam vybrali. Išli sme cez časť, ktorá musela byť pôvodne kempová, ale asi počas občianskej vojny v Juhoslávií bolo všetko poničené.
Ako sme tak šli tou kempovou oblasťou ďalej dostali sme na veľké letisko. Tam sme sa rozhodli, že keďže si na Slovensku robím vodičák môžem si tu skúsiť kus zašoférovať. A ako som si to skúšala tak som išla s autom až na koniec letiska. Na konci sme si všimli, že tam stoja auta. Preto sme sa rozhodli, že to pôjdeme pozrieť lebo by to mohlo byť dobré aj pre našeho psa a zistili sme, že to bola nudistická pláž. Ostatné autá ale išli ešte viac k pláži, tak sme ich nasledovali a išli za nimi. A vtedy sme objavili riadne peknú pláž, kde skoro vôbec neboli ľudia, okrem tých pár, vďaka ktorým sme sa tam dostali. A to bolo pre nás úplne super vďaka nášmu umrnčanému staručkému psovi a vyzeralo to tam ako by tam naozaj nikto nechodil - taká nedotknutá pláž. Tu sme strávili asi nasledujúce tri dni a fakt sa nám tam veľmi páčilo.

V stredu ma prišla naša vedúca zájazdu, inak mladá baba, zavolať či nechcem ísť s ňou a ešte dvomi pármi na party do Zadaru. A ja som samozrejme povedala, že prečo nie. A bol to pre mňa zaujímavý zážitok, lebo nikdy predtým som nešla na riadnu party v Chorvátsku. Na tejto party bolo super to, že tu bol DJ a zároveň popri ňom hral aj chalan na bongo. Takúto kombináciu pokope som ešte nevidela.

DJ a hráčik na bongo

Naša partia

Zase raz som pokazila foto :D

A na ďalší deň som musela stúpať naspäť do Zadaru, aby som sa stretla s jedným kamarátom, ktorého som stretla na Erasme v Nemecku a to s Mitjom zo Slovinska. S nim sme sa dohodli, že sa stretneme o 10:00 na hlavnom pešom moste, ktorý vedie do starého mesta. Po stretnutí sa s Mitjom a zoznámení sa s mojou rodinkou a našou jazvečíčkou, sme šli do starého mesta, kde sme sa šli rovno okúpať k známemu Pozdravu slnku v starom meste Zadaru. Po kúpaní sme sa prechádzali po meste. Dokonca som našla aj to, kde sme boli deň predtým na party a prišla som nato, že dookola je nádherný park a kopec, z ktorého vidno Zadar ako na dlani. Po prechádzke sme sa boli najesť v pizzerii, ktorá je podľa mňa najlepšia v celom starom meste Zadaru. Každý jeden rok, čo sme tu boli predtým, sme chodili práve sem do tejto reštaurácie. Majú tam veľmi veľké porcie a zároveň aj čašníci sú veľmi pozorní. Tento výlet bol fakt super, ale bola som veľmi unavená po poslednej party a aj po samotnom prechádzaní v Zadare. Ale bola som veľmi rada, že som sa stretla s kamarátom z Erasmu a hlavne keď sme to vôbec neplánovali, iba sme sa náhodné dozvedeli, že sme obidvaja v Chorvátsku a ešte aj blízko seba. Také spontánne stretnutia sú najlepšie a aspoň vidíme, aký je ten svet malý.

Mitja a ja

Po návšteve Mitju v Zadare, sme sa rozhodli, že si spravíme ešte jednu cestu na Pag, kde sa vlastne nachádzal Mitja aj s jeho rodinou. A zistili sme, že je úplné iné ako to, kde sa kúpeme my v Petrčane. Pag je jeden z niekoľko desiatok ostrov, ktoré sú v Chorvátsku. Tam kde sme sa šli kúpať my, to vyzeralo ako niekde v Turecku alebo v Egypte. Nikde nebol ani len jeden stromček a všade na pláži bol len piesok a skalky vyzeralo to skôr ako na nejakej púšti. Aspoň sme objavili aj úplne inú tvar Chorvátska ako tú, čo poznáme. Okúpali sme sa v blízkej dedinke, kde sme zastavili pri takom malom rybárskom domčeku a vytešili sa na úplne inej plytučkej pláži ako bola tá naša v Petrčane. A cestou domov sme sa kochali na okolitej prírode, keď sme prechádzali cez spojovací most na ostrov Pag.