Návšteva z Talianska alebo Erasmus priateľstvá

Niekto by si myslel, že také zahraničné kamarátstva sú úplne na nič, lebo sa s daným človekom stretnete len raz a už potom asi nikdy viac. Ale ja sama za seba môžem povedať, že to nie je pravda. V rámci toho, že som sa teraz v Nemecku v Bambergu ocitla v rámci Erasmu už druhý krát, tak ma prišli pozrieť kamaráti z minulého roka. A to ešte minulý rok Daniele z Talianska, Archi zo Španielska, Adeline z Francúzska a teraz po roku , čo sme sa vôbec nevideli, ma prišla pozrieť kamarátka Veronika "Vero" z Milana. Veľmi som sa jej návšteve potešila, lebo práve ona bola minulý rok prvá osoba, ktorú som tu v Nemecku spoznala a s ktorom som sa celý minulý Erasmus bavila a prežívala všetky radosti a starosti. Až teraz mala konečne Vero voľno a  tak sa rozhodla, že ma príde na týždeň pozrieť. Celý tento týždeň, čo tu bola, sme si naozaj užili a spomínali sme na to, aké to bolo, keď sme tu boli na Erasme spolu. A Vero prišla akurát vtedy, keď sme sa museli lúčiť z tohtoročnými Erasmákmi, čiže sa spoznala aj s novými Erasmákmi a mala možnosť si to porovnať aké to bolo a aké je teraz po roku. Prišli sme nato, že Bamberg je riadne malé mesto, lebo Vero povedala, že sa tam za ten rok, čo tam nebola,  nič nezmenilo a dokonca sme večer  v meste  stretávali aj tých istých ľudí, ktorých sme spoznali minulý rok. 

Ešte pridávam pár fotiek :

Obed v našej obľúbenej reštike Cafe Expres na hamburgeroch

Ešte posledné dni strávené z tohtoročnými Erasmákmi

Večer zase v našom obľúbenom bare Mondschein na nemeckom pive

Na party

Rozlúčka s Kazachstancami a posledná noc v Bambergu

Tak to bol môj týždeň strávený s Vero a zároveň aj rozlúčka s niektorými tohtoročnými Erasmákmi ako Čechmi - Peťom a Honzom, Kazachstancami - Miškom, Adilom a Zhanarou a Maďarom Laszlom. Môžem povedať, že som naozaj vďačná za to, že vďaka Erasme mám teraz priateľov po celom svete a nie len v Európe. Mám z toho veľkú radosť a teším sa na naše ďalšie stretnutia s nimi.  Myslím, že ten čas strávený spoločne, každému z nás ostane ako jedna z najkrajších spomienok na vysokoškolské časy..

Divadlo v Nemecku alebo ako sa plnia sny :)

Minulý týždeň keď som mala skúškové som zároveň aj mala v nedeľu svoje prvé predstavenie divadelné ( a asi aj posledné - síce nikdy nehovor nikdy :D ). Bolo to v rámci kurzu, ktorý som tu v Nemecku absolvovala a volalo sa to Theaterworkshop/Deutsch  a celé to bolo hlavne pre Erasmákov alebo pre zahraničných študentov, ktorí sa chceli učiť nemčinu a zároveň aj hrať divadlo.

Pre mňa boli tieto hodiny naozaj veľmi zaujímavé a to hlavne na začiatku keď sme ešte vôbec nevedeli o čom táto naša hra bude a čo sa tam bude hrať. Na začiatku to bola len improvizácia až neskôr sa pomaly začala naša hra rysovať a môžem povedať, že nakoniec z toho bol veľmi dobrý kúsok pre diváka.

Ak by bolo možné určite by som sem rada hodila niekoľko fotiek a najradšej celú hru, čo sme natočili ale neviem či to bude možné.

Dám  vám sem aspoň pár fotiek na pozretie a pre tých čo vedia po Nemecky aspoň scénu v ktorej som si zahrala aj ja ( ak by mal náhodou niekto záujem o celú hru tak by sa mi kľudne mohol ozvať a ja by som to sem dala aj celé ). 

Moja scéna v nemčine :

Szene 2: 
( Im Wohnzimmer. Ludwig – der Vater von Carmen - kommt von der Arbeit. Er ist Rechtsanwalt von Beruf und will für seine Tochter nur das Beste. )

Ludwig: Hallooo !! Oooh, Carmen was hast du? Ist alles OK?

Carmen: Ja, ich muss mit dir reden.

Ludwig: Oh -  das klingt wichtig. Wo ist deine Mutter?

Carmen: In der Küche. Ich wollte dir sagen....

Ludwig: Ja, sag ihr bitte, dass sie auch kommen soll...

Carmen: Mamaa !!

Helga:Ja, ich komme gleich....

Carmen: Was ich dir sagen wollte,.....

Ludwig ( er ignoriert sie ): Ich hatte einen anstrengenden Tag.

Carmen: Kannst du mir bitte zuhören????!!!!!

Helga ( die Mutter kommt ): Warum bist du so laut, Carmen?

Ludwig: Sieh doch mal, wie sich deine Tochter benimmt!

Carmen: Jetzt hört mir doch erst einmal zu! Ich habe eine Entscheidung getroffen….Ich muss meinen Traum verwirklichen. Ich möchte nach Berlin umziehen. Dort werde ich mich an einer berühmten Tanzakademie immatrikulieren.                  

Ludwig und Helga: WIE BITTE ?

Helga: TANZAKADEMIE ??

Ludwig: Carmen, was hast du gesagt?

Carmen: Dass ich Tänzerin werden will!

Ludwig: Das kann doch nicht wahr sein. Ich habe mich mein ganzes Leben darum gekümmert,  aus dir eine gute Tochter zu machen, dir eine gute Bildung zu ermöglichen, dir gute Lebensmöglichkeiten zu bieten...und jetzt kommst du auf einmal zu mir und sagst, dass du Tänzerin werden möchtest??? Das ist doch kein Beruf für eine Rechtsanwaltstochter! NEIN... Das ist verrückt... Helga, sag doch auch mal was...                      

Carmen: Ich bin jetzt alt genug, um selber zu entscheiden. Ich bin schon 18, Papa, das hast du wohl vergessen.

Ludwig: Nein, du bist noch keineswegs erwachsen. Schau dich doch an! Du benimmst dich wie kleines Mädchen.

Carmen: Aber...

Ludwig: Nein...kein Aber!

Helga: Ludwig, vielleicht...

Ludwig: Nein Helga, das werde ich NIE erlauben. Was werden denn die Kollegen dazu sagen??? Ich kann‘s mir schon denken…„Ludwig, Du hast dein ganzes Leben hart gearbeitet, damit deine Tochter Tänzerin wird?"

Konečne po skúškach !

Dneska som mala konečne svoju poslednú skúšku v Nemecku a tým pádom pre mňa začína tiež voľno a môžem sa začať venovať písaniu/Bloggu a konečne si budem môcť spraviť nejaký výlet do zahraničia. A ako prvý výlet si asi spravím malý výlet domov na Slovensko, kde ma čakajú moje malé milované šteniatka a samozrejme rodina a kamaráti. A po návšteve doma môžem naplánovať nejaký iný výlet keďže tu v Nemecku budem mať voľno oficiálne až do 11.apríla. Jupííííí :)

Začína skúškové v Nemecku :(

Takže je tu skúúúúúškové a od budúceho týždňa budem zase stresovať a budem mať toho veľmi veľa, (síce oproti tomu čo som tu mala minulý rok to dokopy nič nebude - dokopy 10 skúšok v jeden týždeň - to bol fakt zabijak). Na budúci týždeň budem mať každý jeden deň jeden test v stredu dokonca dva a potom ešte ústnu skúšku z anglickej prednášky (Vorlesung: Landeskunde Gross Britanien). Najhoršie na tom je, že všetky moje skúšky sú v cudzom jazyk, ako nemčina, angličtina, ruština a dokonca taliančina,  teda ani jedna z nich nie je v mojom rodnom jazyku teda slovenčine. Čo mi občas spôsobuje to, že sa mám problém vyjadriť v svojom rodnom jazyku ako pre mňa to určite nie je problem ale skôr pre tých, ktorý ma musia počúvať alebo čítať to čo píšem. 

Ešte, čo sa týka skúšok v Nemecku tak v Nemecku si narozdiel od Slovenska študent nemá šancu vybrať termín ma to proste určené od učiteľa preto mám ja všetko v jeden týždeň. A vlastne ani neviem ako to funguje keď sa tu nespraví nejaká skúška - keď som zatiaľ všetky minulý rok úspešne absolvovala. Rozdiel medzi slovenským a nemeckým skúškovým obdobím je ešte to, že v Nemecku to trvá oveľa dlhšie a je to celé posunuté. Semester začína až v októbri a skúšky sú tu väčšinou od februára do konca marca. Do konca marca sa zvyčajne odovzdávajú seminárne práce, na ktoré si Nemci naozaj potrpia a niekedy majú pre nich väčšiu hodnotu ako samotný test. 

A keďže mám toho naozaj veľa tak sa nemôžem toľko rozpisovať a miesto toho by som sa mala začať učiť. Takže držte palce nech to dobre dopadne a môžem sa čím skôr vrátiť ku blogovaniu. 

Zhrnutie roku 2015

Zase píšem po dlhej dobe, ale vôbec nebol čas na to, aby som mohla písať a to hlavne z dôvodu, že sa za posledný mesiac udialo veľmi veľa vecí naraz... Až teraz, keď sedím v lietadle na ceste do Londýna, si uvedomujem ako to všetko veľmi rýchlo ubehlo. A koľko vecí sa udialo za tento rok a koľko sa udialo mne samotnej za tých 36 dní.

Pozerám z okna lietadla na naše nádherné Tatry a cítim sa "rozlietaná" . Myslím to tak, že  naozaj som tentoraz rozlietaná všetkými smermi, ved napr. za posledný mesiac som bola vždy minimálne jeden týždeň alebo pár dní v inej krajine. Ani len doma na Slovensku som sa ani tentoraz na Vianoce riadne nezdržala.
Okrem toho, že v Nemecku na Erasme mám plno nových zážitkov, ktoré raz určite dodatočne všetky popíšem, sa nám udiali aj doma veľké zmeny - teda zmeny v mojom osobnom  živote...
3.12. 2015 ráno o pol desiatej sa narodil v Londýne nový člen do našej rodiny malý braček Janík. Čiže už nebudem mať len mladšiu sestru, ale aj mladšieho brata.

Malý Janík je na svete

Keď sme sa prvý krát videli a prvý krát som ho mala na rukách :)

Vianočno -Silvestrovská foto

Moja Londýnska rodinka

Ale ako to už často býva, pri každej radosti sa musí stáť aj niečo,  čo ma zaskočí. A to sa presne aj stalo. Ani nie do dňa ako sa narodil malý, zomrel pre mňa veľmi dôležitý člen mojej slovenskej rodinky, a to moja milovaná psica Fergie. Ja som v kútiku srdca verila a dúfala,  že vydrží a ešte na Vianoce sa s ňou stretnem a pohladkám ju. Bohužiaľ nestalo sa a naozaj to bola jedna z najsmutnejších chvíľ odchádzajúceho roka.

Preto, keď nám teraz na Vianoce po príchode z Nemecka bolo smutno, tak mamina na internete vyhľadala nového kamaráta do našej rodiny -najprv malú jazvečíčku. Vybrala som jej meno Ella, aby nás navzájom spájala ( podľa mien Michaela a Daniela) a  mamina s Dančou to ešte upravili na Elly. Ale keď sme si ju išli zobrať, bolo tam 5 malých šteniatok a jedno z nich bolo také lenivé a práve to sa zapáčilo Mirovi. Povedal, že už nechce byť doma medzi babami sám, tak sme zobrali ešte Elle bračeka malého Lennyho ( od slova lenivý). Za tých pár dní čo som ich mala doma, som sa ale vôbec nevyspala, lebo sme sa o nich museli starať ako o malé bábo, lebo sa narodili iba 10.novembra , takže sú ešte malé..

Šteniatka Ella a Lenny

Sme si mali vybrať, že ktorého chceme :D

V roku 2015 som spoznala, ktoré moje priateľstva sú naozaj skutočné a kto sú moji naozaj kamaráti, ktorých môžem volať "best friend". Takí dvaja sa nachádzajú v Prahe a pred vianočnými prázdninami sme ich boli cestou z Bambergu pozrieť. Aj s nimi sme sa tiež nevideli dlhú dobu, ale akoby sa nič medzi nami nezmenilo a stále  to boli tí istí úžasní  chalani, s ktorými sme vyrastali keď sme boli všetci malí.. Spája nás nimi naozaj veľké puto.

Tak isto môžem konštatovať, že aj moja najlepšia kamarátka, ktorú poznám naozaj od narodenia, je stále tá istá správna baba, až na to, že ona má tiež pár noviniek ako čakanie prvého bábätka a plánovanie svadby :) Teším sa z toho spolu s ňou :-) A to nie je jediná z mojich kamarátok, ktorá ma také skvelé novinky.
Tento rok 2015 bol pre mňa naozaj riadna výzva. V januári skúšky v Nemecku, potom lúčenie sa s mojimi novými Erasmakmi-kamarátmi, písanie bakalárskej prace, znova skúšky na Slovensku, robenie opatrovateľského kurzu so staraním sa o starých ľudí v domove dôchodcov, zase ďalšie skúšky, odovzdávanie bakalárskej práce,  štátnice, 2 výlety do Bambergu s rozlúčením sa s mojou novou  japonskou kamarátkou Saki, pekná dovolenka pri mori s Ferguškou, autoškola, znova Nemecko, rozchody, nové priateľstvá a hlavne ku koncu už spomínané veľké zmeny v rodine. V mojom živote nastali  naozaj riadne zmeny a nie všetky z nich boli ľahké, ale všetky som zvládla a posunuli ma ďalej.  

Preto verím, že budúci rok 2016 bude už len na základe  toho, čo som prežila, určite lepší a možno aj  viac zaujímavejší ako tento, ktorý mi prichystal veľa zmien.
A moje jedno mini predsavzatie do nastávajúceho nového roka 2016 - snažiť sa sem písať pravidelnejšie.

 ;)

Šťastný a veselý všetkým...

Vianočné trhy v Nemecku

Každý sa už asi teší na Vianoce a na všetko, čo je s nimi spojené. Medzi takých vianočných nadšencov patrím aj ja ( síce sa nájdu aj takí, ktorí toto obdobie z rôznych dôvodov  nemajú vôbec radi ). Ja som si momentálne veľmi obľúbila vianočné trhy v Nemecku a to hlavne v mojom maličkom mestečku Bamberg. Na celom Weihnachtsmarkete ( Vianočných trhoch ) rozvoniava Gluhwein ( niečo ako u nás varené vínko ) a rôzne typické pochúťky, ktoré nájdete len na vianočných trhoch.

Jediné, čo ma vždycky odrádza od toho, aby som šla častejšie počas týchto dní na Vianočné trhy je to, že je tam strašne veľa ľudí a riadna tlačenica  a navyše nie vždy sa nám vydarí počasie.

Ale tá atmosféra, keď si to všetko odmyslím, je naozaj jedinečná. Naozaj stojí za to počas decembra vyskúšať akýkoľvek vianočný trh a kdekoľvek. Nemusí to byť práve Nemecko a práve Bamberg. Vyjdite do ulíc a nadýchnite sa tej pravej vianočnej atmosféry a užite si tie najkrajšie dni v roku trebars aj vo vašom rodnom meste. Alebo naopak- urobte si výlet sem ku mne :-)

Zasnežený vianočný Bamberg

Vianočný stromček

 

  

A ešte na záver nemecké sladkosti ( ovocie v čokoláde )

Indická reštaurácia v Bambergu

Vždy, keď som niekde v zahraničí, veľmi rada spoznávam nových ľudí,  nové kultúry, nové zvyky a hlavne nové jedlá. Teraz, keď som v Nemecku, tak si síce takmer celý rok na internáte sama varím, ale to neznamená, že neskúšam nové jedlá a nové reštaurácie. Hoci  návšteva reštaurácie tu v Nemecku je pre nás Slovákov dosť drahý špás, aj tak sa to oplatí  aspoň raz. A tak som využila možnosť, keď tu bola moja mamina a tiež chcela vyskúšať niečo nové, tak som ju vzala do jednej  indickej reštaurácie v historickom centre Bamberga. Chcela som ju osobne vyskúšať už dávnejšie, lebo vždy, keď som prechádzala uličkou, v ktorej sa nachádza, tak vôňa indického korenia a indická hudba sa rozlievala po celom okolí. 

Takže počas štyroch dní, kedy tu bola na návšteve mamina, som vybrala deň, keď boli všetky obchody zavreté a oslavovalo sa 25 rokov zjednotenia Nemecka (3.októbra). Vtedy bolo celé centrum Bamberga plné rôznych stánkov so starožitnými vecami, všade bol ruch, plno a ľudia sa len tak premieľali v davoch okolo nás. Skvelá atmosféra si žiadala skvelé jedlo a tak nebol problém navrhnúť návštevu indickej reštaurácie.

A tá bola hneď blízko. Vošli sme dnu napriek tomu, že sa dalo sedieť aj von. Ale my sme si chceli vychutnať všetko zblízka. Dnu už bolo pár stolov obsadených a nám len tak oči lietali po jedlách,  aby sme chytili inšpiráciu. No aj tak nepomohlo a ked prišiel čašník pravý Ind - teda aspoň tak vyzeral - tak sme aj tak nevedeli čo si vybrať. Tak som mu v nemčine vysvetlila, že sme po prvý krát v takej reštaurácii a že by sme radi vyskúšali niečo indicky typické. Pýtal sa nás, či máme chuť na mäso alebo na niečo iné. Nakoniec nám aj tak doniesol tri rôzne jedla so zaujímavými názvami ako Chicken Tikka(19), Chicken curry (23) a Chickencurry Tikka Marsala (103). Skonštatovali sme po ich ochutnaní, že od najsladšieho až po úplne pikantné. A samozrejme indické pivo. Bolo celkom chutné, ale mala som pocit, že oproti nemeckému oveľa silnejšie. Ale o nemeckom pive napíšem v inom článku.

K jedlám môžem povedať toľko, že boli naozaj chuťovo zaujímavé. Čašník nám povedal, že na ochutenie používajú jedine ich koreniny žiadne E-čka, žiadnu chémiu. Vraj indická kuchyňa spočíva v atypickej chuti a prenikavej vôni, ktorá sa dosiahne jedine kombináciou prírodných byliniek a korenín. Mne osobne jedlo chutilo, ale čím ho dlhšie jete tým sa vám zdá pikantnejšie. Ja som mala takú omáčku, do ktorej som si mala namáčať grilované kúsky kuraťa, papriky a cibule a ešte nejakej inej zeleniny, ktoré boli servírované na takej špeciálnej miske čo udržovala teplo. A samozrejme k tomu ryža po indicky s rôznymi prísadami a koreninami, upravenými na povrchu do srdiečka. 

Indické pivo

 

A ešte spoločne s maminou

Nakoniec sme si mali zobrať ešte "toto" a to sme mali mať miesto žuvačky -na osvieženie dychu.

Bolo to naozaj zaujímavé gurmánske popoludnie  určite doporučujem vyskúšať každému. My sme v podstate okoštovali tri rôzne indické jedlá a dva nápoje. Bolo to niečo iné nové. Chute na ktoré nie som naučená. Ale stálo to za to. O účte za ne ani nebudem písať lebo v porovnaní s našimi slovenskými reštauráciami tam bolo všetko iné a hlavne cena. Ale pri spoznávaní niečoho nového sa nemôžeme vždy pozerať na peniaze a porovnávať. Hlavne si ten moment treba užiť a vychutnať. A to sa nám podarilo tento deň.  A aké máte skúsenosti s novými jedlami vy?